Dnes som začal tento príspevok písať predčasne, lebo sa mi stáva, že po pár dňoch (napr. v pondelok) si už niektoré veci nepamätám. Čiže dnes = štvrtok.
Ľudia na hosteli sa ma snažia silou mocou presvedčiť, aby som si to snáď s tým sťahovaním nerozmyslel. Pár dní dozadu som si išiel dať večeru, také slané mini pirohy so špenátovou náplňou a pozerám - splesnivené. Tak ale fajn, stáva sa, pozriem pizzu - detto. WTF? Potom mi to došlo -- v chladničke, kde mám svoje veci, bolo zrazu nejako moc príjemne, takmer nebolo cítiť chlad. Dal som teda tašku do druhej mrazničky a jasné, že tam zima jak sviňa. Díky chlapi, potešilo.
Medzičasom sa sem nasťahovali dvaja Nemci, také 20-ročné pusinky, to hneď vidíte, že títo v živote nepracovali. To by mi žily netrhalo, ale jeden z nich má posteľ nado mnou a teda... on musí mať nejaký seriózny problém. Ešte nikdy som nevidel nikoho sa tak metať v posteli. Proste ako sa normálne ľudia počas spánku otáčajú zo strany na stranu, tak on to robí asi tak, ako keby doňho zároveň púšťali 20 000 voltov, celá posteľ sa otriasa.
Minulá noc zase pre zmenu vyzerala ako tá najlepšia, akú som tu kedy zažil -- Ír sa niekam zdekoval (máme tu teraz prakticky 4 dni voľna), asi s jeho novou/ďalšou hostelovou priateľkou (hádajte, kde spolu zvyknú spávať ...), tri postele voľné, toto sa seriózne blížilo k rekordu si nerušene pospať aspoň celých 6 hodín. Okolo polnoci som zaspal s úsmevom na tvári, len aby ma o druhej alebo tretej zobudila partička novo prišlých chalanov, ktorí si samozrejme rozsvietili, hodinu chodili hore dole, potom postupne do sprchy (ako ja len milujem ten vetrák a ostrú neónku), ešte chvíľu pokecali a nakoniec zaľahli. Mne to tu bude tak chýbať.
Austrálčania mi na moje narodky silou mocou chceli usporiadať sprievod a oslavy, ale vravím im nie chlapi, fakt nie, nebudeme mútiť vodu, ale oni trvali na svojom, tak sme to nakoniec označili ako ANZAC Day, aby to nebolo také okaté. A keď už je teda to voľno, rozmýšľal som, čo podniknúť, lebo ani len knižnica nie je otvorená a neverím, že by ma celý deň bavilo pozerať na pochod vojakov. Nakoniec sa mi cez CouchSurfing podarilo zohnať štyroch ľudí (vrátane vodiča a majiteľa auta) a išli sme pozrieť na Kondalilla Falls, fotky vidíte na Facebooku. Nakoniec sme sa zišli v zložení Tchajwančan, Singapúrčanka, Talian, Nemka a ja. Výlet bol fajn, aj keď osobnostne mi tí ľudia sadli menej ako minule a po organizačnej stránke to bol dosť chaos.
Najväčším problémom bol ten vodič - Talian, ktorý bol veľký fotograf, čo v praxi znamenalo, že kamkoľvek sme išli, tak si fotil (so 100-násobným zoomom) veci ako obrubník, popolník, trávu a iné nehipsterské veci, ktoré okrem neho fotí už len pár miliónov ďalších, čo vždy viedlo buď k zdržiavaniu alebo jeho strateniu stovky metrov za nami. To až tak nevadilo do momentu, keď sme sa mali vracať. Alex si totiž potreboval odfotografovať tak originálnu vec ako hory pri západe slnka a nie hodinu, nie dve, ale rovno štyri. To viete, všetky tie sklíčka a filtre. Takže nakoniec sme sa pobrali do Brisbane až okolo šiestej, za tmy. Bol som dosť blízko toho mu poriadne vynadať, ale nakoniec som rád, že som držal zobák, pretože za benzín (cca 200 km) si vypýtal od každého 5 AUD. Ďalší osem dolárový výlet :) Plus sme vďaka tomu šli "nočným" dažďovým pralesom, tiež dosť dobrý zážitok. A ešte ma hodil priamo do West End-u, s komentárom "West End je podľa mňa najlepšia štvrť v Brisbane!", nedá sa nesúhlasiť. Takže suma sumárum -- spokojnosť.
V piatok som pre istotu napísal mojej milovanej Amber, že sa mi sľúbili ozvať do konca týždňa, tak či to nemôže prezistiť. Samozrejme sa na to vyflákli a výsledok už dávno vedeli, ale načo by sa mi ozývali, že? Takže vážení a milí, padlo to. Z dôvodu, že by som sa viac hodil na technickejšiu pozíciu. To, že dospeli k tomuto záveru ma zase až tak neprekvapuje, keďže sa ma celý čas na tom pohovore pýtali hlavne technické veci, resp. popisovali mi rôzne technické problémy a keď som sa občas snažil odviesť reč na to, že však toto sa dá vyriešiť tak či onak (komunikáciou, zadelením úloh atď), aj tak sme o chvíľu zase boli pri technológiách. Hlavné, že aj do popisu tej pozície písali, že hľadajú predovšetkým človeka s technologickým pozadím, fakt špica.
Jediné, čo ma na tom mrzí je to, že hláška "... but I am hesitating to recommend him as a PM" bola od toho Eda, s ktorým som si veľmi dobre rozumel a on sa ma de facto nepýtal takmer nič o manažmente, skôr to bol on, kto mi popisoval, ako tam už je päť mesiacov a konečne môže, po skúšobnej dobe, ignorovať mítingy bez obavy, že ho vyhodia ... Na druhú stranu ten Lawrence, ten ako prišiel, tak sa mi snažil nanútiť, že ja som programátor a bez programovania neprežijem a celkovo pôsobil dosť nafúkaným dojmom. Snažil som sa mu vysvetliť, že zastával som dosť dlho aj rôzne neprográmatorské pozície a čo boli moje povinnosti, ale nevyzeral, že by to ním nejako pohlo, takže som čakal tento typ hodnotenia skôr od neho.
Samozrejme, že ma to pekne nasralo, ale aj v súvislosti s tým, čo som sa podozvedal od ľudí, s ktorými som bol na tom výlete, som veľmi ďaleko od toho to teraz vzdať. Hlavne preto, že keď mňa niečo naserie, tak ja sa nikdy nevzdávam, vždy som tlačil veci až na maximálny možný extrém ak bolo treba, a toto nebude výnimka. Celé to hľadanie práce treba poňať podľa mňa úplne inak. Ako marketingové zadanie. Toto už nie je o tom, že niekomu ukážem, aký som múdry, ale o tom, ako sám seba predám v mori ostatných životopisov, bez ohľadu na to, aký som múdry.
Preto teraz cez víkend ruším akékoľvek aktivity a idem makať do knižnice, musím komplet prerobiť životopis, aby som mal v ruke niečo "úderné", keď pôjdem osobne obehať tie agentúry. Doslova si idem nacvičiť, ako im "pitchnúť" seba samého behom 30 sekúnd, aby sa na mňa a ten životopis aspoň pozreli a povedali si "hmm, celkom pekné". Taktiež som dostal úplne bláznivý nápad ohľadom tých sprievodných listov, myslím, že to bude celkom originálne a ako bonus mi to dá aj tému na telefonát ("videli ste môj cover letter? čo naň hovoríte?" -- čím sa zbavím svojho najväčšieho problému, pretože zrazu oni budú argumentovať mne a nebudem ako trupík len klásť také všeobecné otázky).
Pozerám, že príspevok je už dosť dlhý, tak nebudem čakať do pondelka. Idem za chvíľu s Lukášom do toho CS klubu, taká predpríprava na tú sebaprezentáciu, tak v pondelok bude report aj o tom.
V piatok som pre istotu napísal mojej milovanej Amber, že sa mi sľúbili ozvať do konca týždňa, tak či to nemôže prezistiť. Samozrejme sa na to vyflákli a výsledok už dávno vedeli, ale načo by sa mi ozývali, že? Takže vážení a milí, padlo to. Z dôvodu, že by som sa viac hodil na technickejšiu pozíciu. To, že dospeli k tomuto záveru ma zase až tak neprekvapuje, keďže sa ma celý čas na tom pohovore pýtali hlavne technické veci, resp. popisovali mi rôzne technické problémy a keď som sa občas snažil odviesť reč na to, že však toto sa dá vyriešiť tak či onak (komunikáciou, zadelením úloh atď), aj tak sme o chvíľu zase boli pri technológiách. Hlavné, že aj do popisu tej pozície písali, že hľadajú predovšetkým človeka s technologickým pozadím, fakt špica.
Jediné, čo ma na tom mrzí je to, že hláška "... but I am hesitating to recommend him as a PM" bola od toho Eda, s ktorým som si veľmi dobre rozumel a on sa ma de facto nepýtal takmer nič o manažmente, skôr to bol on, kto mi popisoval, ako tam už je päť mesiacov a konečne môže, po skúšobnej dobe, ignorovať mítingy bez obavy, že ho vyhodia ... Na druhú stranu ten Lawrence, ten ako prišiel, tak sa mi snažil nanútiť, že ja som programátor a bez programovania neprežijem a celkovo pôsobil dosť nafúkaným dojmom. Snažil som sa mu vysvetliť, že zastával som dosť dlho aj rôzne neprográmatorské pozície a čo boli moje povinnosti, ale nevyzeral, že by to ním nejako pohlo, takže som čakal tento typ hodnotenia skôr od neho.
Samozrejme, že ma to pekne nasralo, ale aj v súvislosti s tým, čo som sa podozvedal od ľudí, s ktorými som bol na tom výlete, som veľmi ďaleko od toho to teraz vzdať. Hlavne preto, že keď mňa niečo naserie, tak ja sa nikdy nevzdávam, vždy som tlačil veci až na maximálny možný extrém ak bolo treba, a toto nebude výnimka. Celé to hľadanie práce treba poňať podľa mňa úplne inak. Ako marketingové zadanie. Toto už nie je o tom, že niekomu ukážem, aký som múdry, ale o tom, ako sám seba predám v mori ostatných životopisov, bez ohľadu na to, aký som múdry.
Preto teraz cez víkend ruším akékoľvek aktivity a idem makať do knižnice, musím komplet prerobiť životopis, aby som mal v ruke niečo "úderné", keď pôjdem osobne obehať tie agentúry. Doslova si idem nacvičiť, ako im "pitchnúť" seba samého behom 30 sekúnd, aby sa na mňa a ten životopis aspoň pozreli a povedali si "hmm, celkom pekné". Taktiež som dostal úplne bláznivý nápad ohľadom tých sprievodných listov, myslím, že to bude celkom originálne a ako bonus mi to dá aj tému na telefonát ("videli ste môj cover letter? čo naň hovoríte?" -- čím sa zbavím svojho najväčšieho problému, pretože zrazu oni budú argumentovať mne a nebudem ako trupík len klásť také všeobecné otázky).
Pozerám, že príspevok je už dosť dlhý, tak nebudem čakať do pondelka. Idem za chvíľu s Lukášom do toho CS klubu, taká predpríprava na tú sebaprezentáciu, tak v pondelok bude report aj o tom.
