Dnes som sa ale stretol s Nawazom, Indom, na ktorého mi dal kontakt iný Ind, s ktorým som sa zoznámil na pracáku (viď minulý príspevok). Chvíľu sme kecali o tom, kto čo skúšal a s akým úspechom (Nawazovi sa podarilo dostať na nejaký štátom hradený päťdenný seminár o tvorbe austrálskeho životopisu, ale vzhľadom na to, že tu hľadá prácu už dva mesiace to asi až taký užitočný seminár nebol ...), potom mi spomenul, že sa chystá na nejakú akciu, kde ľudia trénujú svoje prezentačné schopnosti, že či nejdem s ním. Síce som nemal pocit, že práve tento typ znalostí teraz potrebujem, ale aj tak som nemal nič lepšie na práci a možno sa tam aspoň s niekým ďalším zoznámim. Tento optimizmus sa mi raz fakt vypomstí :)
Sranda je, že ten event organizuje ACS aka Australian Computer (!) Society, čo sú práve tí parchanti, ktorým som musel zaplatiť stovky € len za to, aby som dostal ohodnotenie, že áno, tento človek vie asi naozaj programovať, keď už to o ňom tvrdia jeho bývalí zamestnávatelia. Každopádne toto nemalo nič spoločné s počítačmi, v skratke by som to opísal ako stretnutie typu Alcoholics Anonymous krížené s víkendovými záhradkármi, ktorí nemajú nič lepšie na práci.
Ja som samozrejme nemal úplne presnú predstavu čo čakať, ale predstavoval som si niečo na štýl, že pár ľudí si pripravilo prezentácie a po ich prednese dá každý nejakú spätnú väzbu. Už veľmi krátko po príchode som ale videl, že to bude oveľa väčšia prdel. Každý dostal papier s názvom "Today´s agenda", kde bolo po minútach presne rozpísané, čo sa bude diať. Napr.: oboznámenie sa s bezpečnostnými pokynmi, úvodné slovo od Toastmaster-a (hlavného uvádzača), predstavenie nových členov, predstavenie Timekeeper-a (túto funkciu vykonával Nawaz, čiže kontroloval, či ideme naozaj na minútu presne), predstavenie zmien oproti Today´s agenda, ... v praxi to vyzeralo nesmierne humorne, pretože každú z tých vecí mal na starosti iný človek a snaha bola, aby to pôsobilo čo najformálnejšie, čiže - prišiel Toastmaster (potlesk), povedal, že John nám predstaví bezbečnostné predpisy, prichádza John (potlesk), so smrteľne vážnou tvárou nám povedal, kde sú toalety, ako znie požiarny alarm, kde je východ, znova Toastmaster (potlesk), povie nám, že prichádza Richard, ktorý nám predstaví zmeny oproti programu, prichádza Richard (opäť potlesk), ten nám povedal, že Jill dnes chýba a miesto nej bude hodnotiť prednes Miriam a tak to šlo s každým bodom programu (Toastmaster - potlesk - príchod človeka - potlesk - jeho príspevok atď). Dokopy tých bodov bolo cca 20 a program trval hodinu a pol.
Za najvtipnejšie momenty by som vyzdvihol príhovor Timekeeper-a (áno, naozaj to je príhovor na dve minúty o tom, ako bude strážiť čas) a potom dve prezentácie, ako sa nám to darilo (Miriam hovorila o 13 sekúnd dlhšie, zhodnotenie prednesu Miriam Terrym bolo v limite, skončil po jednej minúte a 34 sekundách, ...).
Celkovo sa mi to ťažko hodnotí, na jednej strane to bolo fakt úchylné (polovica tých ľudí vyzerala mať nejaký seriózny problém, napr. jeden chlapík na tému "Tri veci, ktoré chcem dosiahnuť v najbližej dobe" hovoril o tom, ako sa chce pomeriť s rodinou, začať sa každý deň holiť a zobrať si voľno v práci), ale zase na druhú stranu, takmer všetci sme tam boli cudzinci (pravda, niektorí s angličtinou ako materinským jazykom), takže je to aj fajn tréning na jazyk (jedna z funkcií tam bola "Grammarian / Ah Counter", proste človek hodnotil gramatickú a jazykovú stránku prednesov), konverzáciu a tak, nielen na prednes samotný.
Samozrejme, jeden z bodov programu bolo "Visitor´s feedback", mal som celkom problém zosmoliť, že čo si o ich stretnutiach myslím :) Ale boli tam aj celkom fajn nápady, napr. ten Toastmaster na zahriatie (oficiálny bod programu, samozrejme) vymyslí nejakú tému na predstavenie (napr. odkiaľ si a čo si robil, keď si mal desať rokov) alebo zase niekto iný príde s ôsmymi témami a náhodne si vyberie človeka, ktorý o tej téme má zo dve minúty pohovoriť. Čiže dosť také spontánne prednesy.
Tiež bolo celkom zaujímavé sledovať dávanie spätnej väzby. Samozrejme, viac sa to blížilo tomu západnému spôsobu (vyzdvihnúť klady, spomenúť body - veľmi jemne a opatrne - ktoré by sa dali zlepšiť a uzavrieť to opäť niečím pozitívnym), musím povedať, že to bolo veľmi pútavé, človek, čo to robil v tom bol neuveriteľne dobrý (bol tam aj taký ďalší Ind, ktorý sa po desiatich sekundách zasekol a fakt už zo seba nič nedostal, spôsob, akým ohodnotil ten chlapík jeho prednes ma dostal do kolien, fakt profík). A čo ma potešilo najviac, nebolo to také klasické "bullshitovanie" a la Kalifornia, kde sme toto videli na každom kroku (všetko je awesome and great).
Inak s prácou ešte žiadne zásadné zmeny, aj keď nejaká mikroskopická šanca či dve sa tu rysujú, no, uvidíme.
