utorok 15. novembra 2016

Austrálska domácnosť (made in China)

Len niečo viac než mesiac od posledného zápisku, vidíte, lepším sa. S nadpisom toho dnešného som dlho váhal, pretože sa za uplynulý mesiac stali v súvislosti s naším bývaním dve ak nie dokonca tri rovnako zaujímavé veci, aj keď ako to teraz píšem, tak tá druhá je oveľa vtipnejšia (čítaj: smutnejšia).

22.10., po asi len 10-dňovom hľadaní, sme (po zaplatení nekresťansky vysokej zálohy a nájmu na dva týždne dopredu) nafasovali kľúče od nového domu a … tým sa všetko ešte len začalo, nie že skončilo. Čiže zistiť, ako sa objednáva elektrina a plyn (nakoniec to nebolo také ťažké, obzvlášť keď som potom našiel medzi papiermi štátnu brožúrku s detailným popisom a kontaktmi, ale nie, ja som si to pekne vyhľadal a objednal sám, ach…), samozrejme zaviesť Internet (pre miestnych -- Exetel je nesmierne lacná (polovičné ceny oproti Telstra…) a zároveň profi firma -- majú skvelú, a ak treba, aj technicky vyjadrujúcu sa podporu, výbornú rýchlosť (na austrálske pomery…), fungujúcu a čistú web stránku s podrobnými štatistikami a veľmi férové podmienky prečerpania), ale hlavne -- nafasovali sme totálne prázdny dom!

Takže toto rozbehlo ďalší kolotoč. Samozrejme, nie sme blázni, aby sme v IKEA vyflákli $200 za šťúply pracovný stolík alebo $800 za kuchynský stôl so stoličkami. Ostalo teda čo? Gumtree (miestny blší trh, vzdialene pripomínajúci susedské burzy na Facebooku). V praxi to vyzeralo asi takto:

  1. V sobotu ráno si vyzdvihnete dodávku a postavíte vodiča pred hotovú vec :-) (kupodivu na to netreba žiadny špeciálny vodičák)
  2. Zbesilo za jazdy listujete kategóriami Kuchyňa, Stoly, Domácnosť a pri čomkoľvek pod $100 hodného odvozu voláte, či sa môžete do 20 minút zastaviť
  3. Zistíte, že daný predmet je oveľa väčší, než sa zdal na obrázku, ale za tú cenu to tam narvete, aj keby ste to mali rozobrať na súčiastky (a akože to aj rozoberiete…)
  4. V nedeľu vstanete a goto 2.

Popri tom sme sa samozrejme ešte museli vysťahovať a naložiť všetky naše veci, ktorých sa ukázalo byť o trooošku viac než by bolo zdravé:

V tých krabiciach sú samé Atari. :)
Jedinú vec, ktorú sme nekúpili na Gumtree bola posteľ a hlavne matrace. Za nejakých $500 dokopy máme úplne že hustý matrac na ktorom je radosť spať (ani neviem po koľkých rokoch -- v Košiciach aj predtým v Austrálii som mal vždy nejaké použité a vyležané), išli sme poň až do Clevelandu (skoro hodina jazdy, veď outlet ;-)), kde som si opäť pripomenul, aké úžasné by bolo bývať pri oceáne. O dileme oceánu neskôr.

Čo sa týka zvyšku, tak sme kúpili úplne šialene lacné veci: dva obrovské pracovné stoly, jeden gigantický rohový pracovný stôl, z krásneho dreva vyrobený jedálenský stôl pre osem ľudí aj s osem stoličkami, novú mikrovlnku, takmer novú práčku (neskutočná je…práca to bola vyniesť ju z auta do zadnej časti domu), takmer novú chladničku a to všetko za nejakých $400. Chápete to? $400! Normálne by sme atakovali tak hranicu $4000, ak nie viac.

Vodič v na mieste činu.
Ale tým ešte nákupné šialenstvo neskončilo. Super, že sme mali kde spať, ale nevedeli sme si ani len praženicu spraviť, pretože sme nemali v čom. Vidiac ceny v Coles (také naše Tesco) za bežné veci ako panvice, príbory, misky, … sme si vraveli, že to asi treba tiež cez Gumtree, veď nevyflákneme $200 za riad, ak sme doteraz zaplatili $400 za všetko ostatné, všakže. Lenže komu by sa chcelo kupovať všetko po jednom a jazdiť kvôli pár vidličkám bohvie kam, že? Tak sme tak išli do toho mega nákupného centra, už ani neviem čo sme tam pôvodne išli pozrieť a skončili sme v K-Marte. Áno, tom istom, ktorý bol aj u nás, poviete si, čo by tam človek asi čakal, veď ďalší klon Tesca, nie?

No, nie. To, čo sme tam našli, nám úplne vyrazilo dych a mali sme čo robiť, aby sme sa ovládali v tom, čo chceme kúpiť. :) Tam mali celé sady hrncov, tanierov, príborov za totálne smiešne ceny. Dokopy všetko, čo máme v kuchyni (hrnce, panvice, kopec tanierov, dvojaké sady pohárov a šálok, príbory, konvica, varechy atď, proste normálne vybavená kuchyňa) nás vyšlo asi na $50. Totálna nechápačka. Neskôr to už bola chápačka, zdá sa, že K-Mart nakupuje čínsky tovar, ktorý neprešiel kontrolou kvality pre lepších výrobcov -- napr. tie hrnce nie sú úplne okrúhle alebo farba na nich nedrží úplne dokonale, ale doprdele, za pajdu?! Naučili sme sa s tým žiť. :) Toto je niečo, čo u nás totálne chýba, takéto starter packs, proste nepotrebuješ kvalitu, potrebuješ teraz z niečoho jesť a v niečom variť a ak sa usadíš, môžeš toto vyhodiť a kúpiť si niečo normálne.

Nákupné maniačky v akcii.
Ale samozrejme, čo by to bol za výhodný nákup bez nejakej obskúrnej pikošky. Tak vážení, čo som ešte nespomínal? Správne, kuchynské nože! Viete, koľko sú hodné nože, ktoré máme na kuchynskej linke? $400. Áno, celá naša domácnosť stála toľko, čo tá sada nožov. :D Aby som to vysvetlil: vošli sme (ako do úplne prvého, v tom obchodnom centre) do obchodu s názvom “Nože” a … fakt, všade samé nože! Pozeráme, že hm hm hm, výpredaj a ešte zatvárajú o pár minút, ale i tak nejaké drahé, že $100 za sadu, to kde sme. Ale ženská sa nedala, a že počúvajte, ale to sú nože, čo bežne stoja $400, robené v Európe, nemecká oceľ atď. Pozerám a fakt, pôvodná cena sedí, na nete tiež podobné ceny… tak sme ich zobrali. To krájanie bola iná extáza, pretože u Garryho sme mali 100 rokov nebrúsené nože, takže sme sa tuším aj obaja v prvý deň porezali pri krájaní chleba. Pecka je, že potom v K-Marte sme videli na nerozoznanie rovnaké sady za $20, takže od toho momentu si nahovárame, že by sa nám určite tie nože rozpadli v ruke a že to rozhodne za tú kúpu stálo. :-P

Takže tak sme za jeden víkend zariadili náš dom. Chýba ešte nejaký gauč do predsiene/obývačky, ale aj to časom dáme (už sme fyzicky ani psychicky nevládali). Čím sa dostávame k téme “dom”. Celkovo je to veľký pokrok oproti tomu, kde sme bývali, ale inak strašne odfláknutá stavba:

  • zámky sa raz zamykajú proti smeru hodinových ručičiek, raz v smere
  • vypínače sú chaoticky rozmiestnené po celom dome (napr. kuchyňu musíme zapínať v hale a samotná hala má štyri rôzne nezávislé svetlá)
  • umývadlo v kúpeľni sa tvári strašne moderne, ale nedá sa pod neho ani poriadne strčiť celá ruka, taký mini priestor tam je medzi vodovodom a ním
  • zopár totálne nedoliehajúcich dverí, cez ktoré s radosťou chodí hmyz na párty

Proste také blbosti, ako keď niekomu dáte niečo na starosť, ale je vám jedno, ako to spraví a jemu to je jedno tiež.

Dom má ale aj príjemné stránky, napríklad tichú ulicu, mačku u susedov :), blízko k MHD/obchoďáku a pre moju nostalgickú dušu aj vedľajšiu ulicu s plno európsky vyzerajúcimi domčekmi. Čiže nezlátané z dosiek na stračej nôžke, ale poctivé tehly, omietka, škridlové strechy, napríklad tento:



A ešte za tými domami je obrovskýýý park, úplne že mega.

Celá oblasť dýcha európskou históriou, je tu fasa cintorín s hrobmi od polovice 19.storočia - prví osadníci z Anglicka, Nemecka, Pruska, …

No vravím, na prenajatie fajn, ale kúpu ani omylom. Celkovo je zaujímavé, koľko domov sa teraz v okolí predáva (áno, vrátane niektorých z tých domov), dúfam, že tu nejdú stavať diaľnicu. :D

Teraz k tej vtipnej (smutnej) historke. To, že sme si vybrali dom práve v tejto lokalite, to nebola náhoda. Výberu predchádzala precízna analýza harmonogramov a trás liniek MHD (predovšetkým vlaky, ale aj expresné autobusy), aby ostalo splnené nasledovné:

  • blízko v stanici a k zastávkam autobusu (do 10 minút peši)
  • čo najprijateľnejšia cesta do práce (na sever) a do školy (na juh), čiže priame vlaky, autobusy, ktoré idú po platenej diaľnici a tunelom, minimum prestupov
  • rozumná vzdialenosť od centra (do 15 minút MHD)
  • blízkosť k niečomu zaujímavému (parky, trasy na Redcliffe/Shorncliffe = oceán)

Nakoniec som bol s výberom spokojný:

  • 25 minút vlak Nundah - Strathpine (moja cesta do práce)
  • 40 minút dvomi expresmi po diaľnici Nundah - Mt. Gravatt (Slávkina cesta do práce), 20 minút autom (do budúcnosti)
  • Blízko dvoch parkov, cca 25 minút na Shorncliffe, 40 minút na Redcliffe (priame spojenie), cyklo trasy
  • Do mesta cca 15 minút, priame spojenie, ako vlakom, tak expres busmi
  • Spomínané obchodné centrum

Ale, žiadna radosť netrvá večne. Pár dní po tom, ako sme sa rozhodli pre Nundah sa naše spojenia rozpadli ako domček z karát, a čo bolo najhoršie, zistil som to až keď sme už bývali v dome:

  • Google Maps čerpá z verejne prístupných (a vládou poskytovaných) databáz, ktoré, ako sa ukázalo, nie vždy obsahujú aktuálne údaje, takže prestupná zastávka, kde mala Slávka zmeniť spoj akosi neexistuje a daný spoj stojí úplne inde … takže musí ísť buď najprv pomalším busom alebo rovno vlakom (vyjde to narovnako)
  • Aby to nestačilo, tak som zistil, že Slávkin autobus, na ktorý prestupuje má konečnú nie až tak ďaleko, len o čosi západnejšie, takže mohla mať cestu do školy 100% času po diaľnici a jedným spojom
  • Vlakové spojenie, ktoré rozhodlo o tejto lokalite, presne deň po tom, ako som si ho pozeral, zmenili. Takže vlak centrum - Nundah - Strathpine - Redcliffe prestal existovať, miesto neho zaviedli expresy, ktoré v Nundahu nestoja a ak chcem ísť tým smerom, musím ísť najprv iným vlakom na prestupnú stanicu (dve zastávky severne alebo jedna južne)

Asi si vie každý predstaviť tú zúrivosť, ktorá ma pochytila. Zrazu som nevedel, čo si počať, pretože zatiaľ čo Slávke to predĺžilo cestu o 10-15 minút (čo je samozrejme tiež naprd, keďže už pôvodný čas bol dosť veľa), mne sa z 25 minút zrazu stalo 50! (čakanie na prvý vlak, jazda prvým vlakom, čakanie na druhý vlak, jazda druhým vlakom)

Zachrániť situáciu mohol už len… bicykel. ;) Vďaka nemu to viem dať od dverí domu ku dverám v práci pod 40 minút, čo je úplne fantastický čas (bajkom mi to na o dve zastávky vzdialenú stanicu trvá rovnako ako na normálnu peši, čo tiež trochu vyvoláva otázky o efektivite rozmiestnenia staníc v okolí...) a tým, že vlak ide o dve zastávky menej, tak som na Strathpine za štvrť hodinku. Mladú tiež lanárim na bajk, od nás až na nástupište toho “super expresu” ide krásna cyklo cesta, takže by tam niekde zamkla bajk a naskočila do prázdneho autobusu.

Tož tak. :) Aj by som bol nasraný, ale keď má človek iba tie štyri dni v práci (a ešte aj to nemám 32h pracovnú dobu, ale len 30.4 -- a čo čert nechcel, odchody vlakov sú na minútu presne zladené s časom, kedy každý deň prichádzam na stanicu, aby som tento limit splnil), do toho izbu plnú Atari, tak to až také tragické nie je.

Čím sa vlastne dostávame k téme “práca”. Práca je podozrivo normálna. Veľmi podozrivo, pretože okolo seba mám len samých Austrálčanov, takže je to o dosť iné ako v NOJA Power, kde bol taký klasický mix. Ešte aj v produkcii je len zopár cudzincov a čo je úplná pecka, väčšina pracovníkov, ktorí pájkujú a dávajú celé zariadenia dokopy na výrobnej linke… sú ženy. Tie keby videli moje pokusy o pájkovanie, tak by so mnou vytreli podlahu za silného rehotu, s veľkým rešpektom okolo nich chodím. :-P

Okrem toho, že samotná náplň práce je v pohode, sedím v kanclíku len s pár ľuďmi, okolo mňa všade rôzne meracie prístroje, dosky, zariadenia, proste taká tá klasická elektronika (a nie bleskozvody a vysokonapäťové spínače ako v NOJA), tak ľudia sú tu podozrivo neaustrálsky. Minimum prejavov takého toho “mačizmu” či potreby sa ku všetkému vyjadrovať, ideálne čo najhlasnejšie, na stupnici nasieracích zlozvykov sa držia tiež pri zemi a hlavne sú to takí praví geeks, rozumejú tomu, čo robia, vedia preberať Star Trek ešte aj s recepčnou, dokonca aj tá recepčná je asi najnormálnejšia, akú som zatiaľ videl (narozdiel od tej vytretej, ktorú som mal možnosť vídať a hlavne počuť v predošlej firme). A hlavne… tu sa niiiiikto nikam neponáhľa. Oni sú schopní prekecať kľudne 40 minút, 5-6 ľudí naraz, práca stojí, nikto nerieši. Ľudia tu majú najdivokejšie pracovné časy (šak ja nie som výnimka, že…), bežne robia z domu, keď som sa pýtal na deadlines a plán vývoja, tak by sa to dalo zhrnúť ako “bude ako bude”, proste mañana. A mañana prístup je niečo, s čím som ja veľmi kompatibilný (odkiaľ asi píšem tento článok, že? :D).

Sranda je, že ešte aj ten bicykel mi v práci vyriešil jej jediný problém -- slabej ponuky na miesta/jedlá na obed. Všetci si poctivo nosia jedlo z domu (a ešte jedia brutálne neskoro, kľudne aj o 14:30), len ja som odkázaný na jednu “kaviareň”, kde majú samozrejme všetko mäsové, až na jeden hnusný vege sendvič. Ale s bajkom je to o inom -- pekne sa 10 minút zveziem do Domino’s, cez moju appku si objednám pizzu s 30% zľavou (takže stojí menej ako ten sendvič!) a do sýta sa tam najem. Samozrejme, nežeriem len pizzu, ale jeden deň v týždni mám taký, no, aspoň na niečo je tá moja appka dobrá, lebo inak na ňu ľudia <>ujú jak choré vrany (akože na tú “geniálnu” myšlienku automatického objednávania, nie implementáciu, aby ste si nemysleli).

Taktiež mi bajk dosť pomáha v týchto horúčavách, ak je 35 stupňov a vy máte 10 minút pešovať po rozpálenom asfalte až na stanicu, tak to ten bajk príde veľmi vhod.

Nakoniec som od nápadu robiť v piatok pre predošlú firmu upustil, jednak je to dosť dlhá cesta (hodina) a druhak tie projekty sú taká nuda, že to by som radšej prehadzoval hnoj spod klokanov. Takže síce sa veeeľmi snažia si ma tam udržať a niečo mi prišiť, ale ja hrám tak mŕtveho chrobáka, ako je len možné. Asi hlavne preto, že odišiel aj ten Maďar (rovnaké dôvody) a zrazu nemajú nikoho na mobilný vývoj. A ako bonus začínajú robiť totálne kraviny akože najali ženskú, ktorá nerobí nič iné, len vymýšľa <>ny. Spoločné BBQ? Fond na robenie firemných parties? Spoločné piatkové stávkovanie na dostihy? Firemné fotenie? Napíšte Stacy! (áno, vyzerá presne tak vypatlane ako to meno indikuje, ešte aj tá recepčná popri nej pôsobí ako profesorka) Úplný vrchol bolo zistenie, že ona má vlastný kancel na poschodí, zatiaľ čo oni držia 30 vývojárov v jednej hale dole ako taký hmyz.

Suma sumárum, táto nová práca nielenže predčila moje austrálske očakávania, ale v mojom “all time top 5” sa umiestňuje hneď za mojou prácou v BA pre Rakúšanov, ale to len preto, že tu nikto nerozumie po slovensky a že je tak ďaleko. ;-) Takže to vyzerá tak, že tu ostanem už asi až do konca pobytu v Brisbane.

Čím sa dostávame k “dileme oceán”. Neviem si to vysvetliť, ale ja som ním úplne fascinovaný, tá predstava, že by som žil niekde na pár krokov od neho ma úplne opantáva. Aj v / pri Brisbane sú také miesta -- na severe spomínaný Shorncliffe/Redcliffe (a potom ďalej Sunshine Coast) a na juhu Wellingon Point/Cleveland (a potom ďalej Gold Coast). A zatiaľ čo lokalita, kde pracujem, priam provokuje svojou blízkosťou k severným plážam, Slávkina Griffith škola (ale aj univerzita) je zase hriešne blízko k tým južným. Problém? Dlhodobo sa ani jeden z nás nevie vyslobodiť “zo svojho tábora” v dohľadnej budúcnosti -- jej škola najskôr skončí o tri roky a moja práca, mno, šanca, že sa oni presťahujú je dosť malá. ;) (a hlavne sa už raz sťahovali, z juhu).

Auto nič nevyrieši (zápchy od Sunshine/Gold Coastu predlžujú cestovanie o hodiny, každý boží deň), vlak až tak expresne tiež žiadny nechodí (čiže sever - juh je čímkoľvek aspoň 1.5h…), proste… nedá sa. Strašne závidím ľuďom s takými bežnými profesiami, ktoré sa dajú robiť kdekoľvek, ja som ako IT človek viazaný na tých päť veľkých miest a šmitec. Ale búhví, možnože sa na mňa usmeje šťastie a vyhodia ma. :D

Jedine asi fakt počkať, ako sa rozhodneme s tou univerzitou a keď už tu mladá doštuduje univerzitu, tak čakám, že bude mať nejaký právnický plat a kúpi nám dom na pláži, kúsok od jej právnickej kancelárie. :D

Tak toľko vyčerpávajúci zoznam noviniek, dúfam, že som sa otázky “čo nové?” zase na chvíľu zbavil. ;)

P.S. Konečne sme sa dočkali, máme už aj my pri dome poriadneho pavúka. Veľkosťou je to taká stredná váhová kategória, Mike Tyson to ešte nie je, ale je bezpochyby väčší než čokoľvek, čo môžete stretnúť na Slovensku:

Skúšal som aj ostrejšiu, ale odfoťte hýbajúcu sa pavučinu...

Má tam aj rovnako veľkého kamoša. Ale keďže tam len tak visia a chytajú muchy, nikam nechodia, tak ma až tak netankujú, občas na nich čumím z izby, keď čakám na kompiláciu pri programovaní. ;-)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára