Vzhľadom na to, že momentálne je to s ponukami (áno, už aj s ponukami, nielen s odpoveďami na tie ponuky) posledné dni bieda, tak som skutočne nemal dôvod neísť pozrieť mojich nových kolegov. Dnešku predchádzala ešte bohatá emailová komunikácia, v ktorej sme sa dozvedeli, že s autor toho vzdelávacieho systému to už premyslel v minulosti a jednoducho tá stránka sa tam integrovať nebude a basta. Človek by si pomyslel, že za 6000 AUD by mohol byť aspoň trochu ústretovejší, ale holt, iný kraj, iný mrav, tu určuje pravidlá nie ten, kto platí, ale ten, komu bolo zaplatené :) Rozmýšľali sme ešte nad konferenčným hovorom, kde by sme si to všetci vyjasnili, ale Andy tajomne poznamenal, že by preferoval, keby sa zajtra na porade Joe nezúčastnil, tak som začal vo vzduchu šípiť nejaký bombastický návrh.
Na moje veľké prekvapenie, ja nie som schopný vstať, ospršiť sa a naraňajkovať za menej ako hodinu (a to už som musel na sebe fakt zamakať, posledné dni sa moje vstávanie začalo nebezpečne pohybovať za hranicou 10:30), takže som trochu meškal. Keď som prišiel do "zasadačky", už som videl, že je zle. Andy tam všetkých nazhromaždil (Anne - šéfka, James - jediný človek, čo tam aspoň niečo tuší o počítačoch, ďalšie dve tety a ešte jedna sedela vonku (asi sa nezmestila)) a urobil veľkolepú prezentáciu na tému "prečo je váš systém za 6 litrov naprd a mali by ste nasadiť systém Moodle". Odhliadnuc od faktu, že nás to rozhodne nikam neposunie s našimi súčasnými úlohami, ešte vždy sa to dalo spraviť tak, že pozrite sa, poznám aj takýto systém, možno by sa to dalo v budúcnosti aplikovať na niektoré vaše činnosti. Ale nie, Andy to poňal fakt dosť bojovo.
Spravil tabuľku, kde porovnával jednotlivé, ním vybrané, aspekty oboch systémov. Napr. či sú tam kvízy, či sa dá obmedziť prihlasovanie na jednotlivé semináre pre rôzne skupiny študentov a podobne. Prúšvih bol, že väčšina z tých cca 10 vlastností, ktoré tam porovnával, malo v oboch stĺpcoch rovnaké hodnoty, sem tam s komentárom "ale nie je to tak intuitívne" v neprospech toho existujúceho. Čiže nielenže to nebolo moc presvedčivé, ale hlavne tie tety nechápali, načo im to tu vraví, keď už ten svoj LMS majú. Asi po 30 minútach ho James prerušil, že akože áno, cení si jeho snahu, ale že oni si fakt zaplatili za ten LMS a následné vylepšenia dosť veľké peniaze a že nepoužiť ho "is not an option". Na to Andy prišiel so svojou už teraz legendárnou hláškou "OK. Anyway, ..." a pokračoval ďalej v prednese o Moodle, napr. o pláne migrácie a časovom odhade vývoja a úprav na Moodle :)
O ďalších desať minút neskôr sa James opäť pokúsil zasiahnuť, medzičasom to tie dve tety (s úľavou) vzdali s komentárom, že nemajú čím prispieť do tejto technickej debaty (svine, ja som sa na to, ako IT človek, vyhovoriť nemohol) a idú robiť niečo užitočné. Anyway, Andy pokračoval ďalej, James to okomentoval slovami "You´re ignoring me!" a ak si myslíte, že ho aspoň toto zastavilo, tak nie, nezastavilo. Ja som sa už nedokázal nesmiať, takže z mojej strany nasledovali také klasické ťahy typu odkašliavanie, pitie vody (veľmi nebezpečné, pár razy som mal na mále) a pozeranie sa na vysávač, pričom som sa snažil vypnúť audio, čo na moje prekvapenie tiež vyžadovalo nemalé úsilie.
Po tom, čo nám Andy po hodine odprezentoval všetko, čo chcel, spokojne zahlásil, že ak nechceme, Moodle použiť nemusíme.
Chvíľu sa ešte chaosilo ohľadom toho, že kto čo bude robiť, mne nakoniec prischla tá pôvodná stránka, nech to preklopím do nového šatu a trochu zjednoduším, som fakt zvedavý, čo s tým vymyslím. Andy dostal na starosť dôkladne testovať LMS a zhromaždiť pripomienky pre Joea :)
Na to, aby som začal však potrebujem čo? Internet. Bez Internetu ani ránu. Andy mi dal heslo do ich wifiny a len čo sa mi natiahol Gmail a Facebook som si spomenul, že dnes je už streda a vyšlo kopec nových seriálov :) Naklikám tie torrenty, od Family Guy cez 2 Broke Girls až po Game of Thrones, a pozeraaaam.... 500 KB/s každý. Myslím, že tak svedomitého pracanta, čo tam bude od rána do večera, tam ešte nemali.
Toľko k mojej pracovnej náplni ;) Teraz vám ešte napíšem niečo o Red Hate, strašne som sa bál to spomenúť skôr, aby som to nezakríkol (keď ste dlho bez práce, v oddelení racionálneho myslenia sa tiež nutne deje veľké prepúšťanie). Verní si pamätajú, že som ich náhodou našiel na LinkedIn-e a voľakedy sa u nich uchádzal o prácu. Najprv som tam chcel ísť osobne, ale ani neviem, čo mi to napadlo, som ich najprv pozrel na Facebooku. Tak som tam napísal, behom dvoch dní mi dali kontakt na človeka z Brisbane, napísal som aj jemu a to čo mi on odpísal, to ma fakt dostalo. Trúfol by som si povedať, že skoro až obnovilo moju vieru v tento kontinent.
Andrew mi píše, že vďaka za email, ukázal moje CV pár ľuďom (!) a že jeden z nich mu vraví, že však počujte, chalan toho kopec vie, čo keby sme ho dali na pozíciu produktového manažéra. Whaaaaat. A že dáva na kópiu Amber, ktorá má túto pozíciu na starosti, že sa mi ozve (mimochodom, ako už je v Ázii tradíciou, ona sa Amber samozrejme nevolá, email mala s úplne iným menom, chvíľu mi lepilo, či to náhodou neposlal niekomu inému). Úplná irónia je, že ja som veľa, ak nie všetky, z tých menovaných vecí robil, ale v CV, ktoré som mu poslal, po nich nebolo ani stopy, lebo ja som sa pôvodne hlásil na vývojárske miesto (kto už by sa do obrovskej medzinárodnej spoločnosti hlásil na pozíciu manažéra, keď sa neviem zamestnať ani ako tester v nejakej zaprdenej mini firme, že?) a jeden austrálsky personalista mi poradil, nech tieto vedúce a vývojárske veci dokopy nemiešam.
A nasledovalo čo? Čakanie. Piatok, víkend, pondelok, utorok ... nič. Ani mail, ani telefonát (každý večer som si reštartoval telefón, aby mi náhodou počas noci nezamrzol, ako občas zvykne!) Už som sa zmieril s tým, že OK, toto bolo definitívne znamenie, 25. 4. (na moje narodky :)) odlietam do Melbourne, nemá to cenu, lepšiu šancu už mať nebudem. A dnes ako si tak sedím v tej neziskovke, zrazu cudzie číslo, na druhej strane aziatka, panika jak prase, lebo ja im nikdy nič nerozumiem. A svete div sa, hovorila síce "ázijskou" angličtinou, ale ona musí byť nejaká mladá holka, lebo hovorila veľmi jednoducho a pomaly, čiže bolo jasné, že nie miestna (čo nakoniec ani nebola, ako sa ukázalo, volala z úplne iného kontinentu). No a ktože to bol? Naša Amber :)
Aj vďaka tomu, že som sedel v tej neziskovke, som si konečne mohol s niekým pokecať bez rámusu v pozadí. Veľmi sa ospravedlňovala (!), že volá až teraz, ale že to museli dohadovať a synchronizovať a neviem čo, že či môžem popoludní. Áno, dnes popoludní. Bolo 13:00. Povedala, že mi hneď pošle mail čo a ako. A čo? Mail nechodí a nechodí a nechodí ... tak vravím Andymu, že toto je fakt typická Austrália, že ja už na to nemám nervy. Nakoniec mail prišiel a že či môžem popoludní zavolať Michaelovi, lebo ten má dnes home office a potom večer ísť do budovy Red Hatu za Lawrencom na osobný pohovor. V momente, ako som otvoril mail mi už volá Amber, zase sa veľmi ospravedlňuje, tak som ju uistil, že je to v poriadku a že mail som práve čítal.
Pfu, no, poviem vám, žiadna sranda ten telefonický pohovor. Samozrejme, aby som si na to ticho moc nezvykal, tak mi James vraví, že tú miestnosť o polhodinu potrebuje, že tam má aj on nejaký konferenčný hovor. Ale aspoň väčšiu časť hovoru som stihol v tej miestnosti, potom som sa presunul do kuchyne, kde každú chvíľu okolo mňa chodili ľudia na WC, uvariť si kávu atď, fakt radosť. Michael ma dusil asi 45 minút, akože vymyslieť niečo duchaplné na otázky typu "popíšte mi nejaký nezvyčajný problém, ktorý sa vám stal za neúčasti vášho nadriadeného a ako ste ho vyriešili" a ešte v angličtine, to fakt nebolo len tak. V rámci možností ten telefonát hodnotím celkom pozitívne, síce hroznou angličtinou, ale podarilo sa mi spomenúť si na pár zaujímavých vecí, ktorými som sa vedel pochváliť.
Dohovoril som, chvíľu ešte pokecal s tetami a šiel som sa na hostel prezliecť do niečoho normálneho, keď už som sem tie slušňácke nohavice vláčil cez 3 kontinenty. A ako sa tak prezliekam, volá kto? Naša Amber :) Že je jej to veľmi ľúto, ale že či to môžeme zmeniť na pondelok, pretože Lawrence si myslí, že by sa mal na pohovore zúčastniť aj Ed (hej, presne takto mi to popisovala, ako keby som tušil o koho ide) a ten môže až v pondelok. Tak som zase nohavice zavesil cez posteľ a začal písať tento blog ;)
A teraz ma ospravedlňte, mám tu kopec seriálov na pozretie.
P.S. Ír si balí ruksak a zajtra ráno odchádza. Idem niekoho objať.
