Aby sme si to odbili, tak nie, nemám :) Za všetko hovoriaca ukážka (uchádzal som sa oň pár dní po prílete):
Thank you for your application against jobreference QLD/24632/13 and position Senior Application Developer on 26 March 2013.
We will contact you shortly to inform you of the outcome of your application.
Dnes pozerám poštu, celkovo bol dosť o ničom deň, čo sa týka pracovných ponúk, a nájdem:
Thank you for your interest in the advertised job Senior Application Developer, Job Reference QLD/24632/13. This e-mail is official notification that your application has been received. Your Application has been registered and will be forwarded to the Chair of the Selection Panel.
Samozrejme, že už nemám ani tušenia, o akú prácu išlo, len že išlo o vládny job, a keď som na ich portáli pozeral moje žiadosti a klikol na zobrazenie pôvodnej ponuky, tak je nám ľúto, stránka sa nedá zobraziť ... keď mi teraz náhodou od nich aj niekto zavolá, budem zase za úplného debila.
S víkendom to najprv vyzeralo veľmi seriózne, skoro až zaneprázdnene, ale nakoniec to tiež dopadlo tak všelijak. V sobotu som chcel ísť ráno bicyklom (po prvý raz vôbec niekam!) ráno na trhy, ako mi Andrea poradila, že je to nielen lacné, ale aj s veľmi dobrým (a európskym) výberom, ale pekne lialo ako z krhly pomaly celý deň (čím sa len dotvorila mozaika za posledný týždeň), takže nič z toho a ako bonus z toho istého dôvodu nikam nešiel ani Ír - chlastač, najnovšie aj s jeho "priateľkou".
Chvalabohu som mal aspoň jeden bod programu istý, a to bola tá SEGA akcia. Ich sídlo je v štvrti zvanej Fortitude Valley, ktorá je nechvalne známa svojím nočným životom v piatky a soboty večer (každý tam chlastá), ja som tam zatiaľ nemal dôvod ísť, poznáte to, bez peněz do hospody nelez, takže to bola moja premiéra. A musím povedať, že je to veľmi pekné miesto, popri sebe budovy rôznych štýlov aj veku, ale ako celok to do seba pekne zapadalo, priam tak európsky to na mňa dýchalo. Veľa starých páprdov (rozumej imigrantov, ktorí sú tu 10 a viac rokov) označilo Fortitude Valley ako miesto, kde by rozhodne nechceli bývať, mne sa zdalo super (a je odtiaľ sakramentsky blízko k centru).
No, ale späť do firmy SEGA. Našiel som to v pohode, zavolal som nejakej holke, že už som dole, prišla po mňa a zaviedla ma do ich sídla - všade samé počítače, každý tri obrovské LCDčka, nevyzeralo to, že by to tu kompletne zavreli, ako som sa pôvodne dočítal. Predstavila nás vývojárom (ešte predtým som musel podpísať NDA, že nikomu nevykvákame, na čom tu chlapci pracujú, lebo je to neohlásená hra, úha) a mal som na výber, či chcem byť pokusným králikom pre iPad alebo konzolovú verziu, vybral som si tú druhú, predsa len je to väčšia zábava (a obrazovka). Chlapík nás inštruoval, že ich cieľom je pozorovať naše reakcie a problémy pri prechádzaní tej hry, zaujímali ich naše postrehy, názory, komentáre, hneď som sa cítil dôležito :)
O tej hre sa tu teda nebudem moc rozpisovať, ale bola to taká klasická skákačka á la Crash Bandicoot, aj keď viac 3D, takže niekedy šiel človek zľava doprava, niekedy zhora dole. Musím povedať, že aj napriek môjmu úbohému výkonu v jednotlivých leveloch (chalan vedľa mňa bol vždy aspoň o level vpred) som sa neskutočne bavil. Tá samotná hra je cielená na menšie decká, ale bola spravená veľmi akčne, sviežo, s veľa nápadmi, ktoré som predtým zažil ešte v zlatých časoch môjho hrania na Atari, proste paráda. Človek na chvíľu zabudol na to, v akom srabe práve žije, takže tie dve hoďky ubehli ako voda. Na konci som dal tomu chlapíkovi nejakú spätnú väzbu, pýtal sa ma na najlepšie momenty z celej hry, na najťažšie veci, na moje celkové hodnotenie (dal som tomu 8 / 10) a tak. Keď ma už vyprevádzal, tak som sa ho pýtal, že či tu ešte robia vývoj, keď je tu toľko počítačov, tak povedal niečo v tom zmysle, že áno, ale že tu mali v auguste ťažké škrty. Ale vyzerá to, že nejaký vývojársky tím tu predsa len prežil, čo možno dáva šancu do budúcnosti.
Toľko moja akčná sobota. V nedeľu som chcel ísť pozrieť do múzea, iba nedávno som sa dozvedel, že tam sú vystavené nielen austrálske zvieratá, ale dokonca aj kostry dinosaurov! No a ako naschvál -- brutálne slnečno, takže som šiel radšej na pláž. Ono všeobecne je veľmi duši prospešné chodiť na pláž keď je teplo, a nie je to len tou vodou a slnkom ;)
V nedeľu sa mi stala ešte jedna zábavná vec, došlo mi už jedlo a keď už mám ten bike a helmu, tak že skočím do obchodu na biku, nemusím to vláčiť v ruke. Nakúpil som, naložil veci vpredu do košíka, zvyšok do ruksaku na chrbát a šlapal ... ten hostel je trochu do kopca, ale keď som tade chodieval peši, tak mi to prišlo v pohode. No, na tom biku to až tak v pohode nebolo, jednak je to fakt mestský bicykel (malé kolesá, 3 prevody) a druhak som mal na chrbte nie práve najľahší ruksak, takže sa postaviť a šliapnuť do pedálov bol celkom problém a treťak začalo svietiť to slnko. Keď som to konečne vyšliapal hore, tak som polomŕtvy odparkoval bike, sadol si na lavičku a 20 minút to ešte predýchaval :) Takže na nákupy opäť len peši.
Na záver by som rád spomenul ešte jednu vec, o ktorej chcem napísať už strašne dávno a tou je -- autobusová doprava v Brisbane. Vážení a milí, to čo máme v Bratislave, tak to je poklad. Sme síce zvyknutí pindať na plné autobusy či nie bohvieaký strojový park, ale aj keď ani jedna z týchto vecí sa Brisbane netýka, menil by som okamžite. Dnes ma to už skutočne dorazilo, takže sa o tom musím zmieniť.
Takže, problém číslo jedna -- lístky. Tu nie je inštitút revízorov, takže lístky sa kupujú, podobne ako pri našich medzimestských spojoch, u vodiča. Môžete mať, podobne ako u nás, magnetickú kartu, ale stále to ide cez vodiča. Okrem toho, že tie lístky sú sakramentsky drahá vec, tak samozrejme bežne tretina cestujúcich kartu nemá. Čo už je samé o sebe problém, ale ešte väčší je to, že narozdiel od našich medzimestských spojov, tieto autobusy stoja pomaly pri každom dome, z čoho vyplýva pomerne dosť veľká latencia medzi zastavením a opätovným rozbehnutím, z čoho vyplýva absolútne náhodná doba príchodu na zastávku, zabudnite na rozpisy.
Apropo, rozpisy. Toto si asi nikto z nás neuvedomuje, pokiaľ nezažije niečo iné, ale naše rozpisy sú úplne fantastické. Malé, prehľadné, pochopiteľné aj pre Číňana. S trochu šťastia vám stačí len pozrieť meno zastávky (=ulice, kam chcem ísť) a vystúpiť tam, bez ďalšieho pýtania sa kohokoľvek. Tu v Brisbane... ja nechápem, ako to mohol niekto tak vymyslieť. Rozpis príchodov vyzerá asi tak, že hore máte napísané číslo spoja, názov konečnej a potom len dllllllllhý slíž časov pod sebou, a keďže tu nepoznajú 24 hodín, tak je tento slíž oddelený nápismi "morning", "afternoon" a "evening". Samozrejme, sobota a nedeľa/sviatky majú zvlášť slíže, takže dokopy je to proste taký rozsypaný čaj -- milión časov a vy len čumíte, čo asi znamenajú. Ale to stále nie je najhoršia vec.
Najhoršia vec sú samotné zastávky a ich označenie. Každá zastávka je tu totiž na znamenie, čo implikuje, že vy proste musíte vedieť, kam idete, ako to tam vyzerá (a ako to vyzerá ešte predtým) a vôbec, kade vlastne idete. Na tých rozpisoch nemáte žiadnu indikáciu ďalších zastávok, maximálne, ak máte šťastie, je tam čiarou naznačené, kade zhruba autobus ide (čiže to ani nie je reálna mapa). Jediný spôsob, ako zistiť, kam a čím chcem ísť, je ich stránka. A to je prúser číslo dva -- tie zastávky, keďže sú nalepené jedna na druhej, sa už nemôžu volať podľa ulíc (resp. často by sa aj mohli, ale nevolajú), s ktorými susedia, takže sa volajú napr. Adelaide Street - Stop 21. Za ňou nasleduje stop 22, 23, ... a tak to ide do netušíte kedy. Takže si musíte na mape presne pozrieť, kde sa nachádza 22, inak sa môže stať, že autobus zastaví skôr alebo naopak neskôr, ako chcete. Samozrejme, žiadne ako u nás, že vidíte na tabuli meno ďalšej zastávky...
A čo ma úplne dorazilo, tak to je tá samotná sieť autobusov. U nás máme expresy, čo niekde stoja, niekde nie a potom normálne autobusy, čo chodia na každú zastávku. Tu, aby to bola väčšia sranda, nielenže sú všetky na znamenie, ale oni majú ešte rôzne miesta na státie, hoci kľudne spolu zdieľajú väčšinu trasy. To potom vyzerá tak, že niekde stojí 204, prejdete 4 minúty, tam stojí 202 a 222, ale už nie 204, o kúsok ďalej zase len 204... K dokonalosti je to dovedené na centrálnom uzle za mostom, tam sú 4 nástupištia (radené veľmi logicky 1, 2, 3, 2, 4) a zastavuje tam (na znamenie, samozrejme) snáď 20 rôznych autobusov. To, aký je to bordel, si zrejme uvedomili aj miestni, takže, asi aby bola ešte väčšia psina, tam do rozhlasu tetka hovorí, aký autobus prichádza (čo sa deje prakticky nonstop). Teraz kvízová otázka -- ako vyzerá rozpis pre 20 autobusov, keď už jeden zaberá celkom slušný kusisko miesta? Vyriešili to skutočne šalamúnsky -- dali ich všetky dokopy na jeden obrovský billboard. Takže vidíte, že 12:12 ide 202, ale aj 205, 212 a 375 (samozrejme, všetko zase pod sebou a jednotlivo) a dopracovať sa k takej tretej popoludní, či nebodaj k ďalšiemu spoju, to dá fakt zabrať.
