streda 10. apríla 2013

Pracujeme zadarmo

Dáme nový článok? Dáme.

Posledné dni sa toho až tak veľa nedialo, ani počasie za veľa nestojí (teplo síce je, ale stále pod mrakom, občas zaprší), celkovo je nálada tak trochu v kýbli, nepočul som tu v Austrálii nič pozitívne už celú večnosť, každý má nejaké problémy.

Začiatkom týždňa som sa stretol s Michalom a jeho ženou Beátou, ktorí sem prišli koncom leta (toho nášho), s celkom sľubným výhľadom na prácu a život a tiež tu s nimi pekne zamietli. Beáta, tiež bez práce, mi dala celkom dobrý tip, ako tráviť voľný čas - prihlásiť na nejakú dobrovoľnícku aktivitu. Popravde nechápem, prečo mi to samému nenapadlo, je to skvelá vec ako získať nejaké skúsenosti a hlavne austrálsku referenciu.

Po troche googlenia a gumtree-ovania :) sa mi podarilo nájsť dve zaujímavé veci - jedna bola o administrácii, aktualizovaní stránok a tak a tá druhá, to sa podržte, že calling all retro gamers. Nemohol som uveriť vlastným očiam. Tak jasné, že hneď som sa prihlásil, obratom mi poslali dotazník a obratom mi prišla odpoveď, že super, príďte v sobotu o 13:00. No nie je to skvelé? Je, aj keď zadarmo :) Veľká škoda, že ešte do júla 2012 tu mala SEGA aj vývojárske centrum, robiť pre nich, to by bol iný paralelný vesmír. Priamo tu v Brisbane !!!

Dnes som bol v tej neziskovke ohľadom tých stránok, stálo ma to trochu premáhania, ale nakoniec som sa tam dokopal ísť. Celkom milí ľudia, tá teta na mňa už od vchodu kričala, že čaaaau Miro, pozerám na ňu, že ako to môže vedieť a ona že pracovala som už neviem kde a že bolo tam plno Slovákov a Poliakov, že presne tak vyzerám ako oni (radšej som sa ďalej nepýtal). Ďalší chlapík odtiaľ mi pochválil Atari tričko, že donedávna ešte drtil na 2600-vke, len mu žiaľ odišiel zdroj.

Bol som teda zvedavý, s čím potrebujú pomôcť, ach, to bol pôrod. Nikto poriadne nevie, čo vlastne majú, ako to funguje, ako si to predstavujú, ... Bol tam aj jeden Japonec s veľmi japonským menom Andy, páčilo sa mi jeho odhodlanie otvárať pri rozprávaní ústa čo najmenej, to potom človek len počúval "for ešample, these thinš are compleš" a divil sa, že o čo mu presne ide. Každopádne, Andy tiež nebol veľký expert, ak som to správne pochopil, tak on tam bol tiež nový, rozhodne nevyzeral, že by oplýval nejakým zmyslom pre plánovanie a rozvrhnutie práce, on vlastne nevyzeral, že by vôbec tušil, o čo tam ide.

Pointa bola, že oni (a to sú akože charita!) pred pár rokmi dali niekomu spraviť stránku za celkom slušné prachy, ktorú, ak treba, im, opäť za celkom slušné prachy, tí istí ľudia aktualizujú. A to je pritom úplne jednoduchá vec vo wordpresse, normálne sa také veci dajú spraviť do 500 EUR s plnými právami na všetko. Oni môžu pridávať len články a podobné blbiny, inak to ide cez tú firmu. Nedávno dospeli k tomu, že by potrebovali spraviť niečo ako "online vzdelávací systém", kde by sa jednak dali absolvovať nejaké kurzy priamo na webe (tzv. webinars), ale zároveň aj bookovať normálne semináre, ktoré sa konajú u nich. Nejaký kalendár akcií, prehľad kurzov, registrácia atď. Tento systém je pre zmenu v drupale a stál tiež brutálne prachy (pár tisíc AUD).

A moja úloha je tieto dva systémy spojiť :) Keď som sa ich pýtal, že prečo, keď už zadávali ten nový projekt, nepovedali tým ľudom, nech im do toho preklopia aj tú starú stránku, ktorú chcú tak či tak aktualizovať (resp. zmeniť), tak mi povedali, že oni to chápali ako ten vzdelávací systém a nejako si to nedávali do spojitosti so stránkou, iba ak tak, že na to bude odkaz niekde. Nádhera.

Teraz som vo veľkej dileme, či sa do toho pustiť, lebo to bude treba kontaktovať všetky tri strany, zistiť, čo a ako majú dohodnuté (napr. som sa ich pýtal, že ako riešia zálohy, že čo keď niečo pokašlú - nikto nevedel), pravdepodobne do toho Drupalu pridať statický obsah z tých bývalých stránok, zistiť, ako to majú vlastne s doménami atď ... proste bitch work, ktorú ani nemám rád (CMS, weby, databázy = fuj).

Na druhú stranu, ako som tam tak čmuchal a pýtal sa na všetko možné a v skratke načrtol, čo by som asi ja urobil (viď odstavec vyššie), tak ten "atarista" len čumel, "oh my god, you´re so good!", asi to trochu nasralo toho Japončíka, keďže on je už pán v rokoch a asi čakal, že to tam bude mať pod palcom, len žiaľ jeho najvýraznejší príspevok do debaty bol, že "plánujem to preklopiť na joomlu", čiže TRETÍ redakčný systém s nie práve najlepšou povesťou ohľadom bezpečnosti. A samozrejme, bral to dosť laid back, čiže najbližšie sa tam ukáže v stredu.

Inak som tam ešte pokecal s tými ľuďmi, strašne ich fascinovalo, že chalan z "Czechoslovakia" len tak prišiel, toľko toho vie, je permanent resident a nevie si nájsť prácu. Tak jedna teta odtiaľ mala syna - herného grafika, tak mu zavolala, že či nevie o nejakých herných spoločnostiach a vtedy aj mňa osvietilo, že sakra, prečo som vlastne googlil len embedded systems, veď predsa som celkom dobrý aj v počítačovej grafike. Tak synak nám dal tip na celkom dobrú stránku, kde si človek vie pozrieť, aké sú v Brisbane, na Novom Zélande atď ... tak som poslal naslepo pár životopisov aj takto. Ale inak nás moc nepotešil, len potvrdil, že áno, je to ťažké teraz, že veľa herných a softvérových spoločností bolo nútených z austrálskeho trhu odísť, maximálne tak v Sydney sa ešte držia.

Ešte som tuším v piatok náhodou pri prezeraní LinkedIn narazil na reklamu od Red Hatu, čuduj sa svete, oni majú v Brisbane sídlo. Keďže som voľakedy u nich uspel na veľmi vysokej pozícii (nakoniec som tú ponuku odmietol, bolo to až v Brne, ale bol som tam aj normálne na pohovore, aj som mal telefonický pokec som samotným Alanom Coxom a prešiel som), tak som im napísal, mali akurát jednu pozíciu voľnú, ale chcem tam ísť zajtra aj osobne, či sa mi nepodarí dostať sa k niekomu zaujímavému.

Okrem toho nič fasa, od pondelka som mal dva telefonáty, samozrejme bez šance povedať, či úspešné alebo nie, jeden bol na pozíciu "programátor na písanie testovacích skriptov" (asi najstrašnejšia work hneď po webových veciach) a druhá bola tiež nejaké zlátaniny s databázami, proste úplne o ničom veci, ale aj za tie musím byť teraz vďačný. Sranda je, že o ten druhý som sa uchádzal 23.3., deň po mojom prílete! Ešte som našiel takú sympatickú pozíciu projektového manažéra, úplne ako keby ten popis z oka vypadol veciam, ktoré som robil v Trenčíne pre jednu začínajúcu firmu, tak som tam tak naivne zavolal, že či mi vedia  povedať niečo bližšie (samozrejme agentúra).

Hm, nielenže som sa nedozvedel nič bližšie, ale ešte som zo seba spravil úplného vola, pretože klasicky keď volám, tak hovorím niečo ako "Hi, I´ve seen a job offer for XY listed on ..." a ten chlapík nechááááápal, totálne, že čo po ňom chcem. Asi po dvoch minútach rozhovoru mi vraví: ahááá, vy hovoríte o job opportunity na našej stránke! Takže vážení, keď sa pýtate na job offer nejakej agentúry, tak oni si pod tým predstavujú, že tú prácu ponúkajú priamo oni, akože agentúra. Nechápem, ale OK. Samozrejme mi nezabudol povedať, že na tú pozíciu prišlo kopec veľmi dobrých životopisov a tým pádom som asi v prdeli.

Celkovo ma tieto telefonáty neskutočne serú, pretože v nich vyzerám ako debil, čo nielenže nevie ani po anglicky, ale ešte sa nevie ani poriadne vyjadriť. Obvykle ma dosť znervózňuje ešte aj hluk / šum v pozadí (nájsť tu tiché miesto je moja každodenná výzva), okolo chodiaci ľudia, proste celé zle. V tomto smere mi tiež celkom fajn poradili v tej neziskovke, že však prečo im priamo nenapíšem, že kvôli tomu, že angličtina nie je môj rodný jazyk, tak mi občas robí telefonovanie problémy, že by som uvítal, keby mi mohli dať šancu naživo a že len málokto bude mať odvahu na to napísať, že nie, smola kámo, pretože by to smrdelo diskrimináciou :) (na druhú stranu, hrozí, že ma odignorujú úplne). Každopádne dostať sa na reálny pohovor by mi neskutočne pomohlo, to by som hneď vedel lepší dojem spraviť.
pošli na vybrali.sme.sk