Taktiež to znamená, že bude sakra dlhý, takže to radšej nečítajte.
Najväčšie sklamania
Red Hat
- 12. 4. (cca tri týždne po mojom prílete) som objavil na LinkedIn-e, že Red Hat má pobočku v Brisbane, napísal im, že som v roku 2008 už pre nich mohol robiť v Brne a mám referenciu priamo od Alana Coxa (veľké zviera v linuxovom svete) a oni mi na moje prekvapenie ponúkli pozíciu technického produktového manažéra
- 17. 4. som mal prvý telefonický pohovor, Michael bol nadšený, hneď po ňom som mal ísť na osobný pohovor, ale ten sa nakoniec presunul
- 22. 4. som bol na osobnom pohovore, stretol som sa (po sebe) s tromi ľuďmi - Andrew ("zháňač talentov"), Ed (softvérový manažér) a Lawrence (softvérový senior manažér), pýtali sa ma dosť veľa technických otázok, ale veď technický manažér, tak prečo nie
- 26. 4. mi povedali, že ma danú pozíciu nemôžu zobrať, pretože som príliš technický, ale že keby mali vo firme nejakú softvérovú pozíciu, tak že ma Ed hneď berie. Amber (naša mediátorka, sediaca v Pekingu) mi ponúkla pozíciu hlavného softvérového inžiniera pre údržbu, ale nie, nemôžem hneď nastúpiť, musím absolvovať pohovory odznova
- 10. 5. som mal telefonický pohovor s Normom, vedúci softvérového oddelenia pre údržbu, bol nadšený. Keď sa ma pýtal na moje skúsenosti s linuxovým network stackom, povedal som mu pravdu, že zatiaľ som v tom nerobil, ale mám všeobecné znalosti v TCP/IP a ovládačmi, či to stačí, on že jasná vec.
- 14. 5. som mal telefonický pohovor s Vivekom, človekom, ktorý je na tej istej pozícii v Indii ako som mal byť ja v Brisbane, pýtal sa ma všeličo, od Cčka cez MMU až po linuxový network stack, povedal som mu dopredu, že ako to tam presne funguje nemám úplne presnú predstavu, takže tieto veci len hádam, on že OK, pohoda. Zvyšok som vedel dobre, takže som bol celkom so sebou spokojný.
- 21. 5. mi Amber napísala, že aj keď som podľa Viveka veľmi schopný programátor, v oblasti linuxového network stacku nemám dostatočné znalosti, takže ma nemôže odporučiť. Napísal som mu aj mail, či to myslí vážne, veď predsa toto som im obom spomínal už na začiatku, ale odpovede som sa už nedočkal.
- Suma sumárum, sedem ľudí, šesť týždňov mailov, telefonátov, návštev a mučivého čakania a absolútne trt z toho.
Hays a Kinetic Recruitment
Dve agentúry, ktoré majú pokrytých cca 70% (pre mňa) najlepších pozícii v Brisbane. Ani od jednej som v živote nedostal jediný email (okrem tých automatických), nieto ešte telefonát. A to pritom som sa im aj snažil volať, presviedčať atď, vždy ma odbili nejakým prázdnym prísľubom, tuším raz mi jeden z nich sľúbil, že ma posunie do užšieho výberu, ale potom aj to padlo. Keď som mu volal naposledy ohľadom jednej pozície, s cca mesačným odstupom, tak to vyzeralo, ako keby sa snáď zatajoval, celý deň bol niekde "mimo", cez sekretárku som mu nechával odkazy, poslal mail dokonca aj cez LinkedIn, nula bodov. Hays sú ešte také svine, že ak sa raz uchádzate o nejakú pozíciu a pošlete tam cez ich systém životopis, už vám nedovolia sa o ňu uchádzať znova (ak ju napr. o mesiac znova uverejnia, lebo nikoho nenašli). Takže ak ste si medzičasom vylepšili životopis, smola. Takto som si v Hays odpálil asi šesť úplne skvelých pozícii, ktoré sa objavovali na SEEKu ešte mesiac po mojom príchode.
Kvalita hostelov
Toto asi nemusím dlho rozvádzať :) Chcem tým len povedať, že vzhľadom na to, že som čo-to pocestoval, tak mám zhruba prehľad, čo sa dá od ktorej krajiny čakať, ale to, čo som našiel v Austrálii, to je des. Spal som v hosteloch v Rumunsku aj Albánsku, tie sú oproti tým austrálskym päťhviezdičkové hotely, o "kvalite" hostí ani nehovorím.
Couchsurfing
Úzko špecifická vec, ale píšem si to pre seba, tak nepindajte. Zatiaľ čo CS je v našich zemepisných šírkach fakt o stretávaní ľudí, predstavení našej krajiny, poznávaní inej kultúry atď, tak tu v Austrálii sa celý CS zvrhol na niečo medzi zoznamkou a párty kalendárom, keď si pozriem skupinu Brisbane, je to plné ľudí s nula referenciami, zato veľkou chuťou ísť niekam v piatok piť.
Hype okolo Austrálie
To najdôležitejšie na záver. Keď som bol v Európe, o Austrálii ste sa prakticky nemohli dočítať jednu negatívnu vec, seriózne. Všetko tu vyzeralo fungovať skvele, práce more, globálna finančná kríza sa týka iba tých trapkov v Amerike a Európe, Austrália je samostatná ekonomika ... samozrejme, ľudia sú super milí a nápomocní, systém otvorený emigrantom, ... Nič z toho nie je pravda. Austrália je krajina ako každá iná, rovnako ako v USA nie je každý tlstý a blbý.
Čo pomohlo a nepomohlo?
Tu skúsim popísať niektoré z mojich pokusov a nápadov, spolu s ich hodnotením z časového odstupu.
- Pomohlo: celá ta mašinéria okolo Permanent Resident víz. Keby som sem prišiel na sponzorské (ako som pôvodne mal, len mi pár dní pred doručením mojej žiadosti zmenili pravidlá a poslali ma doprdele -- osud) či nebodaj študentské, tak som totálne v prdeli, moje šance na nájdenie práce by klesli tak na tretinu. A keďže viete, koľko mi trvalo sa dostať na prvý pohovor, tak je to pomerne drsné číslo. Neviem prečo to tak je, ale mám dôkazy z prvej ruky, vždy keď som bol na pohovore, tak sa ma nielen pýtali, či som PR, ale ešte sa ma aj explicitne spýtali, či to je PR a nie sponsorship. Neviem, v čom je problém, či oni musia vláde niečo platiť potom alebo je tam nejaká byrokracia naviac, ale treba na to pamätať.
- Nepomohlo: posielať životopisy v predstihu. Jednak som netušil, že to tu bude až tak odlišné, druhak som si tak odpálil niektoré skvelé šance (viď hore Hays). Aj keby som mal životopis tip-top, stále je tu dosť veľká šanca, že by na mňa aj tak kašľali, pretože by sa mi nemohli dovolať, resp. by volať do Európy nechceli.
- Nepomohlo: ostať v hosteli pokiaľ si nenájdem prácu. Toto vychádzalo z naivného predpokladu, že časové aj finančné náklady na sťahovanie sa z hostelu do dočasného príbytku a odtiaľ do trvalého (blízko pracoviska) prevýšia zotrvanie v hosteli po celý čas. Veľmi zlý nápad, nielenže hostel v konečnom dôsledku vôbec nebol až taký lacný (v porovnaní s najlacnejším ubytovaním pri centre), ale mal za následok aj obrovské komplikácie pri telefonovaní či celkovej "psychickej pohode", mal som začať hľadať ubytovanie okamžite po prílete, možno ešte doma.
- Pomohlo: presťahovať sa inam, ale stále na West End, aj za cenu 200 dolárov na týždeň (menší nadpriemer oproti iným lokalitám). Vaňa, samostatná izba, chladnička, z ktorej nemiznú veci, tiché miesto na prácu (či už na počítači alebo telefonovanie), blízkosť k centru a hlavným dopravným uzlom ... účinok sa nedá na peniaze prerátať, ale vnútorne mi to veľmi pomohlo, mám pocit, že veci sa začali lámať práve v tomto momente.
- Nepomohlo: otáľať s prevodom peňazí zo Slovenska. Najprv som si myslel, že aj tak tam nie je žiadny rozdiel, keď platím slovenskou a austrálskou kartou (bol, 60 EUR v prdeli na poplatkoch) a že veď to je len dočasne, potom mi predsa bude chodiť výplata (nemala odkiaľ)
- Pomohlo: kúpiť si "luxusný" mobilný program, tzn. zhruba 400 voľných minút, neobmedzené SMS a 500 MB dát, dokopy za $30 mesačne. Niektorí ľudia si mysleli, že "komu tu už oni budú volať", ale ako som sa neskôr naučil obháňať ľudí, tento "nekonečný" kredit bol na nezaplatenie. Taktiež mi ten internet dosť pomohol, prakticky celé Sydney aj Melbourne som prešiel bez ujmy na zdraví či zmeškaného spoja.
- Pomohlo: pridať sa do Facebook skupín o Austrálii a Brisbane, nielenže som takto spoznal pár ľudí hneď na začiatku, ale vďaka tomu spoznali ďalší ľudia mňa (našli si ma tam, videli moje príspevky). Niežeby snáď niekto z nich mal nejaký ultimatívny návod, ako tu prežiť, ale vzájomne sa vieme obohacovať nápadmi, postrehmi, skúsenosťami alebo proste len tak ísť von a pokecať v rodnom jazyku, to je v Brisbane pomerne vzácna komodita.
- Nepomohlo: navštíviť Československý klub v Brisbane. Najprv sa to zdalo aspoň milé, ale po tom, čo mi prišiel úplne divný email, v ktorom ma ten Boris obvinil, že som ho tajne nahrával a "šírim lži" o jeho živote, som stratil chuť sa tam ešte niekedy ukázať. Nehovoriac o celkovom myšlienkovom nastavení tých ľudí, oni už proste svoju rodnú krajinu pochovali, čo nie je môj prípad, ja beriem Austráliu ako inšpiráciu pre neskoršie zlepšenie tej vlastnej, nie ako útek do krajiny, kde sa dá odrbávať v umývačke.
- Nepomohlo: obmailovať náhodne nájdené firmy cez LinkedIn, rôzne zoznamy atď, ani v jednom prípade ma to neposunulo ďalej ako k prísľubu "ak sa niečo nájde, ozveme sa ti". Nevravím, že toto zabrať nemôže, ale proste - mne to nepomohlo.
- Pomohlo: začať o tomto všetkom písať blog :) Doteraz má cca. 8500 pozretí, aj vďaka nemu som v kontakte s niektorými ľuďmi, ktorí sú na rôznych miestach Austrálie alebo sa sem len chystajú. Niekedy boli zdrojom veľmi dobrých nápadov.
- Pomohlo: popozerať rôzne austrálske (!) stránky o robení životopisu, hľadaní práce atď. Tam som sa okrem iného dozvedel, ako to tu chodí (personálky majú takmer božie právomoci, nič nevedia, veľa sa dbá na LinkedIn a telefonovanie, v životopise sa viac chvastá a pozerá sa len na kľúčové slová než na celkový profil kandidáta).
- Pomohlo: začať robiť aj niečo iné, ako len každé ráno pozerať na SEEK a posielať životopisy. Tým nemyslím len tú prácu v neziskovke, ale najmä to upratovanie (ale aj kopec iných, viac či menej opustených, nápadov, ktoré sme mali), overil som si, že mozog mi stále funguje a je schopný generovať riešenia a hľadať biele miesta na mape, čo koniec koncov opäť prispieva k väčšej duševnej rovnováhe. Taktiež sa mi overilo, že zatiaľ čo mi nerobí problém vymýšľať bláznivé veci a aspoň ich nakopnúť do fungujúceho stavu, tak ak sa to má prepnúť do niečoho väčšieho, tak ma to prestáva zaujímať a uspokojím sa aj s málom. V tomto smere mi tu chýbal niekto ako Andy v USA, ktorá sa zase neštítila dohodnúť veci s brutálne vplyvnými ľuďmi a potom ma tam hodiť medzi žralokov, nech to nejako obkecám. Mám pocit, že naše cesty sa ešte niekedy stretnú.
- Nepomohlo: uvádzať neziskovku ako referenciu, aj keď som tam mal formálne vzaté programátorskú pozíciu. Viedlo to jednak k zbytočným otázkam (ešte tam pracujete, aká je vaša výpovedná doba) a jednak to malo aj dosť kontraproduktívny efekt, pretože tí idioti v personálkach si mysleli, že ja som PHP programátor a nechápali, prečo sa hlásim na pozíciu nízkoúrovňového programátora.
- Pomohlo: kašľať na trapasy a robiť zo seba blbečka, stále napredovať, čiže telefonovať, aj keď viem, že sa každú druhú vetu budem pýtať "sorry?", komunikovať s ľuďmi, aj keď viem, že veľa z nich hovorí strašne rýchlo, hovoriť na ľudí, aj keď hneď v mysli počujem, ako som to zase zle povedal, ... toto znie ako viac menej samozrejmá vec, ale nie každý tento názor zdieľa :) Dosť mi pomohlo v tomto smere uvedomenie si, ako tu fungujú aziati, oni nemajú problém si kúpiť franchise čo ja viem Seven Eleven aj keď nerozumejú takmer nič po anglicky a bez mihnutia oka sa na zákazníka usmievajú a podávajú mu prvú vec, o ktorej iba tušia, že o nej hovorí.
- Pomohlo: načal som to už tými stránkami, ale venujem tomu samostatný bod - prekopať celý životopis a pridávať ľudí na LinkedIn. Nad životopisom som strávil asi tri dni, ale oplatilo sa. Nakoniec som ho rozdelil na dve časti, prvá časť popisovala moje predošlé práce (prehnaným spôsobom), druhá mala zoznam projektov, na ktorých som pracoval (toto zase bolo veľmi technické, len názov, krajina, doba a kľúčové slová). Pár ľudí mi povedalo, že som to trochu prehnal, ale ja som videl výsledky, akonáhle som poslal životopis + pridal si daného človeka na LinkedIn, šanca, že sa ozve, sa zvýšila z 5% tak na 50. Keď už som bol na pohovore, tak som videl, že tí ľudia stále čumia na tú sexy hlavičku s kľúčovými slovami, keby tam bol suchý text, tak by nečumeli a pýtali sa ma na somariny :)
- Nepomohlo: tráviť kopec času nad sprievodnými listami. Napriek tomu, že vám to každý personalista bude prizvukovať, je to blbosť. Na všetky pozície, kam som to dopracoval až k pohovoru, som nakoniec posielal copy&paste sprievodné listy, len som zmenil názov pozície a dátum, dokonca ani len oslovenie som tam už neriešil, Hi! bohate stačilo. Stručne a jasne, sprievodné listy nikto nečíta, špeciálne agentúry nie.
- Nepomohlo: uchádzať sa o pozície, na ktoré som nemal spravený životopis a dúfať, že ľudia predsa uvidia, že aj keď som posledné tri roky robil nízkoúrovňové veci, že som stále sakra dobrý aj v tom zvyšku. Toto sa samozrejme dalo vyriešiť "úpravou" životopisu v duchu, že som skúsený C# vývojár a kompletne prepísať moju programátorskú históriu za posledných päť rokov, ale ja som to proste nedokázal. Dokážem zahrať divadlo pred úradníkmi alebo hrať sa na profi upratovača, ale o tomto proste nie.
- Pomohlo: cestovať / uchádzať sa o prácu aj v Sydney aj Melbourne. V Melbourne ma nakoniec poslali doprdele a hoci som mal (mám) v Sydney tri rôzne agentúry, ktoré sa mi snažia dohodnúť pohovor v nejakých firmách, ale ešte nič z toho, tak stále to hodnotím pozitívne. Samozrejme, nie z hľadiska finančného, stále sa po nociach spotený budím zo spánku, keď si spomeniem na tie sumy. Pomohlo to hlavne v tom, že jednak som videl, že nie všetci agenti so mnou zaobchádzajú ako s posledným bezdomovcom a druhak v tom, že som mal možnosť byť na tých pohovoroch, vidieť, čo zhruba tí ľudia po mne chcú a samozrejme, opäť, si trochu zvýšiť sebavedomie, pretože keď máte za sebou dva mesiace "brisbanskej školy", tak to o sebe už fakt začínate pochybovať a máte chuť to celé vzdať. Taktiež je možné, že ako som si pridával na LinkedIn všetkých tých agentov, tak to videli zase tí druhí agenti a mohli mať pocit, že som nejaký žiadaný, tak ich to mohlo viac nakopnúť, aby mi zavolali či aspoň napísali.
- Pomohlo: rovnako ako West End lokalita, pomohlo si predplatiť CityCycle. Takto sa viem kamkoľvek dopraviť do 10-15 minút, a to kamkoľvek môže byť pohovor, obchod, stanica či vyzdvihnutie auta. Keby som mal každú jazdu do mesta platiť v MHD, tak sa nedoplatím alebo chodiť všade peši, tak zoderiem tie jedny topánky, čo tu mám. Fakt niet nad ten pocit, keď sadnem na Highgate Hill na ten minibike, v podstate len položím len nohy na pedále, ruky na brzdy a pustím sa dole, popri autách, chodcoch, proste fičák až ku rieke.
- Pomohlo: mať dobré vzťahy s ľuďmi doma. Tým myslím hlavne bývalých zamestnávateľov, kľudne som mohol každému ukázať prostredník a odísť z firmy, ale našťastie som tu nerobil. Vrátilo sa mi to dvojnásobne, najprv keď som kvôli vízam potreboval podrobné výpisy o mojom plate (niekedy to bola doslova archeologická práca) a pracovnej náplni a potom keď som potreboval referencie, pretože áno, oni to tu v Austrálii fakt robia a dosť si na tom zakladajú.
Financie
Dnes som sa chvíľu hral s Google Docs a výpismi z bánk, nebudem to naťahovať, celkové výdaje za 70 dní, čo tu som, činia v prepočte a zaokrúhlene 3200 €, z toho 420 € zhltli letenky a doprava v Sydney a Melbourne. Toto nezahŕňa letenku do Austrálie ani nič, čo súviselo s vybavovaním pobytu, ale zahŕňa všetky poplatky za hostel atď. Pre pobavenie, zatiaľ som tu zarobil cca 500 €. Tu by som rád poznamenal, že ide fakt o sumu (tých 3200 EUR) blížiacu sa k absolútnemu minimu, žiadne cestovanie, žúrovanie, večere z mikrovlnky za $5, len sem tam nejaký langoš. A áno, to pivo za $170 :) Každopádne, nečakajte, že v priemere pod 40 EUR na deň sa tu dá dlhodobo žiť.
Pohovory
Kvôli úplnosti, všimnite si tie dátumy. Priletel som 24. 3.
- 22. 4. ... Red Hat, Technical Product Manager. Som na technického manažéra príliš technický.
- 15. 5. ... Robert Half Technology (personálka), Software Support Engineer. Vyzeralo to sľubne, aj so mnou neskôr komunikoval a potom zrazu prestal. Prvá lastovička s novým životopisom, pretože išlo o pozíciu, o ktorú som sa už predtým uchádzal a samozrejme, úplná ignorácia.
- 23. 5. ... MCS Consulting (personálka) & Real Time Australia (ďalšia personálka), rôzne pozície, Sydney. V tej prvej vyzeral ten chlapík najprv dosť nedôverčivo, ale potom to už bolo celkom OK, v druhej to bolo OK od začiatku. Nič konkrétne z nich ale nevzišlo, aj keď sme stále v kontakte.
- 24. 5. ... GlobalX, C/C# Application Developer. Tiež ma najprv odignorovali, potom som poslal vylepšený životopis a zrazu sa hneď ozvali. Dosť divní ľudia, našťastie sa už po pohovore neozvali.
- 29. 5. ... Greythorn (personálka) & Invetech/Leica, Embedded Engineer, Melbourne. Nesmierne sľubný začiatok, ten agent sa fakt snažil, všetko dohodnuté, pohovor super a aj tak nič. Že vraj to bol "tough call", ale že mali niekoho vhodnejšieho, super.
- 30. 5. ... NOJA Power Switchgear, Embedded Software Engineer. Veľmi podivný vývoj, im som posielal už ten nový životopis s precízne vypracovaným sprievodným listom začiatkom mája a prisahal by som, že mi odpísali, že sorry, ale neviem to nikde v mailoch nájsť. Potom som našiel ich pozíciu cez personálku (ale neuvedomil som si to), tam mi ten chlapík dal pár nezmyselných, ale evidentne fungujúcich tipov, čo do životopisu doplniť a pohovor bol na spadnutie. Medzičasom som však na SEEKu našiel ich inzerát znova, tentoraz pod ich menom, stále som nevedel, že toto už rieši ten agent, tak som len tak zo srandy poslal ten životopis znova, už aj s tými zmenami, čo mi doporučil ten personalista, lebo to bola posledná verzia, ktorú som mal. A bum, zrazu som bol pozvaný.
- 5. 6. ... Mesh Networks, Embedded Firmware Engineer, Sydney. Aby som bol presný, sem som dostal "len" pozvanie na pohovor (dokonca v nedeľu prišiel ten email), ale už som to odmietol. Už klasická poznámka, v apríli som im posielal životopis, ani ťuk a pri novom životopise sa zrazu prebrali. No blbé, aj som im to napísal, že keby sa mi ozvali vtedy, prišiel by som za nimi aj na druhý koniec Austrálie, teraz už smola.
Takže teda čo?
Už len krátky pokec a končíme, sľubujem. Do tej NOJA Power som išiel vo štvrtok, deň po pohovore v Melbourne, o ktorom som bol presvedčený, že je to tutovka. Bol som takmer až nešťastný ísť zrazu do firmy v Brisbane, pretože by ma to postavilo pred zaujímavú dilemu, či super práca v Melbourne alebo taká priemerná (aspoň tak sa mi zdala) v Brisbane. Takže som to bral ako takú povinnú jazdu, aj tak som mal stále na nich ťažké srdce ohľadom toho, že ma najprv tiež ignorovali. Z West Endu to je celkom slušná diaľka, aj autobusmi to trvá cca hodinu. Vyrazil som teda na autobusovú zastávku a v tom začalo pršať. Ale to nie je dážď ako u nás. Austrálsky dážď má len dva módy - jemné mrholenie a kýble vody.
Našťastie som bol natoľko prezieravý, že som si zobral pršiplášť, ale toto mi pomohlo len do určitej miery, presnejšie povedané do dĺžky pršiplášťa. V praxi to vyzeralo teda tak, že zatiaľ čo mikina a košeľa ostali ako tak ušetrené, tak nohavice, topánky a samozrejme ponožky do nitky premočené. Ako tak idem v tom akváriu na zastávku, vravím si, či mi toto za to stojí, veď ešte z toho ochoriem, ale keď som sa pozrel, koľko som už prešiel, tak to vychádzalo zhruba rovnako na autobus ako domov, takže som pokračoval.
Chlapík ma privítal, hneď mi dal vestu a zobral ma do fabriky. Hm. Kukáme na rôzne vysokonapäťové spínače, tam 100 kV, hentam blesky, tu teplotné testy, vravím si, ty vole, čo má toto s programovaním ??? Nakoniec sa ukázalo, že ono sa to programovo nejako riadi a presmerováva (napr. keď niekto zapne do zásuvky doma vyrobenú elektráreň, nech to neodpáli celú ulicu). Keď sa spýtal, či mám nejaké otázky, tak som sa zmohol len na otázku, či ak sa tam robia tie testy s bleskami, či sa na to môžem ako programátor pozerať :)
Potom zavolal niekoho ďalšieho, akože senior programátora, ktorý mal preveriť moje znalosti. Mám pocit, že sme sa dostali asi len k dvom serióznym otázkam, zvyšok sme kecali o mojom prehrávači, aký je to des sa hrabať v starých zdrojákoch, čo robím na Atari, aká je to haluz robiť tie pakárne s elektrinou, takže keď potom došiel šéf a spýtal sa, či ma ten programátor "príliš nedusil", tak som skoro vybuchol smiechom.
Ten programátor mu za dverami asi povedal niečo v štýle "je v pohode", lebo potom sa ma ten šéf už nič seriózne nepýtal, vlastne 90% času hovoril len on a aj keď sa vlastne niečo chcel spýtať, aj tak nakoniec zase hovoril on :) Takže som tam len tak sedel ako puk, prikyvoval, občas povedal "wow, I had no idea" a to bolo tak zhruba vše. Ani na plat sa nepýtal, ja tiež nie, takže sme sa rozlúčili a vravel som si po ceste, že ty kokso, to čo ja by som tu robil.
Pršať medzičasom prestalo a vidím, že mi volá Ryan z Melbourne, ale akurát prichádzal autobus, čiže strašný rámus, vravím si, ten nechá odkaz. A fakt aj nechal. Že Invetech sa rozhodli "nepokračovať s mojou žiadosťou o zamestnanie". V tom momente som sa musel tváriť ako keby mi doktor povedal, že operácia žlčníka prebehla úspešne a je zo mňa žena. Keď som si premietol, ako som 20 minút dozadu nejavil takmer žiadne známky nadšenia pre tú prácu v Brisbane, ešte aj potvrdenie o škole a referencie som odbil s "pokúsim sa to zohnať do pondelka" (štyri dni), tak som tam skoro skočil pod autobus (nepomohlo by to, chodia všetky tak 40 km/h).
Jasné, že som okamžite napísal šéfom do bývalých zamestnaní, že im niekto z Austrálie bude písať, prehrabal celý hard disk kvôli tým prekladom štátnej skúšky a diplomu a poslal to v maile v štýle "vďaka za zaujímavú prehliadku firmy, bol to pre mňa jeden z najfascinujúcejších zážitkov v Brisbane, tu sú referencie a diplom". Chlapík tiež nelenil, už v piatok ten mail moji bývalí šéfovia dostali a min. jeden už aj odpovedal, brisbanského času cca o 22:00 ... okolo 23:00 (áno, v piatok pred polnocou!) mi píše ten z NOJA Power, že chlape, dostali sme na teba dosť dobrú referenciu, v pondelok ti dáme ponuku.
A fakt dali. Volal mi dnes ráno, platovo rovnako ako tá v Melbourne (ale bez provízie personálke, haha), pred pár minútami mi prišla zmluva a v stredu môžem nastúpiť. Ešte som to moc nečítal, ale vidím, že v zozname príloh je aj "Sexual Harassment Policy" a "Anti-Discrimination Policy", celkovo je to dosť seriózne písané, asi s tým majú v Austrálii často problémy :) Ale výplata je každý týždeň!
Takže ... trvalo to 70 dní, ale dokázal som to. Žiadna tlačenka, žiadne láskavosti, len skúšanie "všetko na všetko". Prišlo to doslova v poslednej minúte, v Brisbane už nebola žiadna normálna pozícia na SEEKu celé týždne a keby som letel do Sydney na ten pohovor v stredu, tak už sa odtiaľ nevrátim, nemal by som za čo. Čiže by som tam buď ostal alebo odtiaľ letel domov.
Teraz ma ospravedlňte, mám tu nejaké povinnosti (vyšiel nový diel Game of Thrones).
P.S. Už sa mi to nechce pridávať na vybrali.sme.sk, koho to nezaujalo doteraz, tak odteraz to len ťažko napravím, takže dnes je to naposledy kedy máte jednak možnosť hlasovať a druhak to tam nájsť.
