O práci už zbytočné viac písať, nejako to tu ešte ten mesiac odkrútim, odovzdám projekt a budem sa porúčať, keď už nič iné, tak som získal perfektný (a ešte platený) kurz na Android vývojára, na mobilnej appke, ktorú bude používať celá Austrália, takže o pracovné ponuky sa snáď báť nemusím (pecka je, že každú, prisahám každú, vec, ktorá sa dá v tej aplikácii vidieť, som nikdy predtým v živote nerobil, všetko je môj prvý pokus… človek by povedal, že za ten viac nez štvrťmiliónový rozpočet by sa aspoň mal najať niekto skúsený, čo?).
V tomto príspevku sa vrátim k populárnejším témam, čiže "zábavné postrehy z domu a okolia". Začnime teda najpopulárnešjou otázkou:
Tak co sporťáku, už jsi viděl nějaký pavouky?
V podstate nie. Minulý víkend sme boli v botanickej záhrade a kupodivu sme tam videli hada, ale bol tak zakliesnený medzi tyčami a strechou, že sa to ťažko dalo považovať za šok a hrozbu, lebo aj keby chcel, tak sa odtiaľ nevyvlečie za skôr ako 10 minút. Pred tromi rokmi som videl hada aspoň na ceste, takže toto sa neráta. Najväčšieho pavúka sme zatiaľ videli na prechádzke, ale uznajte, dosť trapas: |
| Je tam v strede na plote, keby ste nevideli. |
Čo sa dá nájsť ráno pred barakom
Predstavte si, že idete si takto žúrovať, trochu to roztočíte, ráno opica, okno, tma. Otvoríte balkón a tam zaparkovaný Titanic:
 |
| Skoro ako pri Eurovei. |
Pozor na nástrahy okolo nás
V Austrálii platí safety first, takže keď niečo, tak jedine bezpečne. A čo čert nechcel, jedného dňa začalo ísť na vlakovej stanici Fortitude Valley cestujúcim o život, takže duchaprítomné hliadky zakročili a nepriateľa eliminovali:
 |
| Queensland Rail, vďaka ti za tvoju bdelosť. |
No čo, kto si tipne, že prečo? Fortitude Valley je miestnym určite dobrá nápoveda, ožraté decká ich hádzali na koľaje. Nice.
Občianska vybavenosť
No dobre, dobre, robia tu pre ľudí aj dobré veci. Napríklad sa mi zdá, že majú nejaké minimálne kvóty (zase tie kvóty!) na množstvo lavičiek, pretože všetci jazdia autami, tak normálne by sa žiadne nemontovali a keď by sa žiadne nemontovali, všetci by chodili autami, vidíte, zložitý sliepka-vajce problém. To vypáli občas dobre, občas trochu mätúco:
 |
| Ach, ten nádherný výhľad na firmu s hypotékami. |
 |
| Vedľa je tabuľa "Všetky stromy a rastliny budú počas úprav chránené a zachované". |
No a čo tá Indka?
Ach, áno, mal som čo spomínať minule. Momentálne sa nám býva celkom fajn, keďže je tam s nami len ona. V podstate je neškodná (žiadne rušivé návyky či činnosti), ale občas sa mi fakt zastavuje rozum, že čo tam vlastne robí. Podľa jej rozprávania (áno, ona tak príde a začne rozprávať, bez ohľadu na môj apatický výraz tváre) pochádza z dosť bohatej rodiny, otec minister, sestry na medicíne a práve niekde na Harvarde či kde (šak vravím, apatický výraz), ona vraj titul z fyziky a marketingu (jo, fakt). Poviete si, tá ma o živote nie že jasno, ale ho priam nalinkovaný, čo? No prd.
Jej program je zhruba takýto (bez ohľadu na deň v týždni): spať do 14:00, ak sa hecne, tak 13:00. Vstane, objedná si niečo zo Subway/McDonald´s/Coles (všetko v pešej vzdialenosti, ale čo je ona dáka žebráčka, že chodiť peši). Dá to do chladničky. Ide do izby. Večer vyberie, čo má v chladničke, občas si uvarí to jedno jedlo, ktoré vie uvariť (podľa jej slov moc dobré nie je, ale zato smrdí po celom dome). Ide preč na pol hodinu. Príde. Je v izbe. Ide spať. Repeat.
Ak má hustý kultúrny program, tak si zavolá 2-3 kamošov (zásadne muži, zväčša Indovia), ktorí najprv freneticky búchajú na dvere, lebo ona si s nimi nevie dohodnúť, kedy majú prísť presne a tak potom čakajú ďalších 20 minút v kuchyni, kým ona napríklad telefonuje. Potom sedia a hrajú poker alebo drsne pijú (rozumej šesť pív alebo jedna nedopitá fľaša vína na tri osoby) a smejú sa jak dementi.
Poviete si, s jej vzdelaním by si predsa mala hľadať nejakú prácu, nie? Áno, dala do toho všetko, tzn. raz odpísala na jeden inzerát, išla na pohovor a nevzali ju, lebo ona hľadá tzv. sponzorstvo od firmy, nemá povolenie pracovať. No, to by snáď na dva mesiace aj stačilo. Potom mi ešte raz nadšene vravela, že začala chodiť do nejakej neziskovky, bola tam dvakrát, potom už ani slovo.
Samozrejme, rozmýšľa, že dokedy ostane v Austrálii, ale keď je to také skvelé žiť si takto nezávisle a samostatne, to sa nedá porovnať s tým, keď je doma! Prečo každý vraví, že je to ťažké, veď rodičia každý mesiac tých par tisíc bez reptania zaplatia, fakt nechápem, prečo tu nie je v Austrálii každý, veď je to také ľahké. Keby aspoň chodila po okolí, spoznávala krajinu, ale nie, nič. Proste si len tak... existuje v tom dome.
Takže toľko súčasné dianie, zima stále taká nijaká, ráno zima, cez deň OK, ale mali sme tu už aj pekných zimných 27 stupňov. Mám ešte jedno prekvápko v rukáve, ale chcem to najprv dokončiť, budete čumieť. ;)
Jo a bol som u zubára, lebo som bol lenivý to urobiť na Slovensku, za rozumné peniaze, takže som išiel tu, za nerozumné peniaze. Priebeh bol celkom v pohode a profi -- najprv spravili hneď RTG, takže žiadne, že hmm, vyzerá to tak alebo onak, pekne z fleku tri snímky na mieste. Potom mi dali do ruky slnečné okuliare. Pozerám, wtf, niečo mi uniklo? Sestrička že čo, nesedia Vám? Tak som pokrčil ramenami, nasadil si ich a čakal, čo sa stane. Následne ma zložili na lehátku do totálne vodorovnej polohy, potom ma zdvihli asi dva metre nad zem a tak mi doktor až začal čumieť do pusy. A tie okuliare? No predsa aby som mohol pozerať telku na plafóne, také očividné (lebo mi do očí svieti aj ten zubársky reflektor, chápete). Sranda je, že mi do pusy nečumel len on, ale aj sestrička, a to dosť zblízka, takže si predstavte levitovať v dvojmetrovej výške, nad ksichtom natlačené dve tváre a zbytok zorného uhla tvorí telka na plafóne.
Tá telka je celkom fajn nápad, ak práve dávajú niečo zaujímavé. V mojom prípade točili stále dokola mega bombastickú správu o tom, že päťročné dieťa, ktoré sa stratilo na Gold Coaste, sa našlo. Áno, už je s otcom a bola hladná. Toľko obsah správy, stále dokola a dokola, každé tri minúty. A potom ešte o zákone o homosexuálnych pároch, pohoda, len keby si nevybrali ako ilustračné zábery bozkávajucich sa chlapov, tiež stále dokola. A ani hlavou sa nedalo uhnúť, dokonalý mučiaci nástroj.
Samotný zákrok bol profi, ale na môj vkus až príliš dlhý, jeden kaz a trvalo mu to viac než hodinu (áno, to máme 20x premietnutú správu o dievčatku a bozkávajúcich sa chlapoch), naozaj by si ľudia na Slovensku mali vážiť, čo majú -- žiadny RTG, tretinová doba, ak človek chce, tak aj zadarmo a často na špičkovej úrovni odvedená práca. Mňa stála $240 a to som ešte dostal zľavu (neviem síce prečo ani akú, ale viete ako je to s koňom a jeho zubami).
Tož toľko, tak mám zase na mesiac pokoj s vysvetľovaním, že ako sa mám.
Jo a bol som u zubára, lebo som bol lenivý to urobiť na Slovensku, za rozumné peniaze, takže som išiel tu, za nerozumné peniaze. Priebeh bol celkom v pohode a profi -- najprv spravili hneď RTG, takže žiadne, že hmm, vyzerá to tak alebo onak, pekne z fleku tri snímky na mieste. Potom mi dali do ruky slnečné okuliare. Pozerám, wtf, niečo mi uniklo? Sestrička že čo, nesedia Vám? Tak som pokrčil ramenami, nasadil si ich a čakal, čo sa stane. Následne ma zložili na lehátku do totálne vodorovnej polohy, potom ma zdvihli asi dva metre nad zem a tak mi doktor až začal čumieť do pusy. A tie okuliare? No predsa aby som mohol pozerať telku na plafóne, také očividné (lebo mi do očí svieti aj ten zubársky reflektor, chápete). Sranda je, že mi do pusy nečumel len on, ale aj sestrička, a to dosť zblízka, takže si predstavte levitovať v dvojmetrovej výške, nad ksichtom natlačené dve tváre a zbytok zorného uhla tvorí telka na plafóne.
Tá telka je celkom fajn nápad, ak práve dávajú niečo zaujímavé. V mojom prípade točili stále dokola mega bombastickú správu o tom, že päťročné dieťa, ktoré sa stratilo na Gold Coaste, sa našlo. Áno, už je s otcom a bola hladná. Toľko obsah správy, stále dokola a dokola, každé tri minúty. A potom ešte o zákone o homosexuálnych pároch, pohoda, len keby si nevybrali ako ilustračné zábery bozkávajucich sa chlapov, tiež stále dokola. A ani hlavou sa nedalo uhnúť, dokonalý mučiaci nástroj.
Samotný zákrok bol profi, ale na môj vkus až príliš dlhý, jeden kaz a trvalo mu to viac než hodinu (áno, to máme 20x premietnutú správu o dievčatku a bozkávajúcich sa chlapoch), naozaj by si ľudia na Slovensku mali vážiť, čo majú -- žiadny RTG, tretinová doba, ak človek chce, tak aj zadarmo a často na špičkovej úrovni odvedená práca. Mňa stála $240 a to som ešte dostal zľavu (neviem síce prečo ani akú, ale viete ako je to s koňom a jeho zubami).
Tož toľko, tak mám zase na mesiac pokoj s vysvetľovaním, že ako sa mám.
