streda 1. mája 2013

Veni, vidi, vici

Teda, ak sa to "vici" dá zameniť s významom "prežil som". Je to tak milé deti, dnes je to presne 40 dní (a hlavne nocí), čo som strávil v hosteli a čo je hlavné, prvá noc, ktorú strávim síce ešte nie v novej izbe, ale aspoň v novom dome. Pocity šťastia sa ani opísať nedajú, hneď by som usporiadal veľkolepú hostinu ... keby som mal za čo :) Pre istotu som zaplatil celý nájom mesiac dopredu, jednak preto, aby som si vedel jednoduchšie strážiť, koľko môžem minúť a druhak preto, aby som minimalizoval riziko, že ich zase niekde, ehem, nedopatrením utratím. Takže $800 AUD šlo dole záchodom ako po masle (zaujímavá fráza), ale aj keby som tu mal 30 dní nejesť, stále mám strechu nad hlavou s Internetom, odkiaľ môžem posielať životopisy a volať (v tom tichu!!!). A ešte som stále vo West Ende, kúsok od centra, to je sen. Každopádne, už som to zaplatil z môjho austrálskeho účtu, nemôžem uveriť, že transfer peňazí naň zo Slovenska trval len jeden deň.

Keď sa tak spätne dívam na môj plán ostať v hosteli, tak to nebolo úplne najšťastnejšie rozhodnutie. Aj keď, prd som vedel, nič a nikoho tu nepoznal, takže skôr by som to preformuloval tak, že ostať v hosteli viac ako dva týždne s nádejou, že práca príde "už ten ďalší týždeň", bolo dosť naivné. Za ten čas som si v pohode mohol nájsť lacnejšie (a zrejme aj kľudnejšie) ubytovanie, $153 týždenne so všetkým všudy nie je bohvieaký deal. Obzvlášť, keď tam vlastne všetko stálo za starú belu, od rýchlosti Internetu až po tuposť nožov. Rozmýšľam, čo by sa dalo o tom hosteli napísať pozitívne, ale nič mi nenapadá.

Čo sa týka môjho nového domova, tak je to fakt super. Všetci chodia do práce, takže na vyvolávanie tu mám totálny kľud, Internet šlape ako hodinky (ťahám veci 1 MB/s), WCka sú čisté, práčka a rúra funkčná a ako bonus, majiteľka nespomínala nič o delení si domácich prác, asi je to tiež v cene ;) Ako OK, kuchyňa by zniesla modernizáciu, ale nič kritické. A majú mačku :) Povahovo vyzerajú byť spolubývajúci tiež v pohode, aj keď frajer tej majiteľky, ten ako keby z oka vypadol Jeffovi z American Dad, taký biely rapper, hustý brácho, nohavice proklatě nízko, hulič atď.

Opatrne som poslal môj nový životopis na pár miest (fakt len pár), tak čakám, čo z toho bude. Už mám aj väčšiu odvahu kde kade volať, občas sa to naozaj vyplatí, keď už nič iné, aspoň mi vždy povedia, kedy majú uzávierku a tým pádom, dokedy mám dúfať. Keby som chcel byť vtipný, tak napíšem, že na konci týždňa už možno idem na pohovor.

Medzičasom ale nezaháľame ani na našom cleaning biznise, opäť sme nastavili latku o čosi vyššie, to keď Lukášovi povedali, že tri mesiace sú dosť málo, takže oddnes sme začali veselo posielať náš upravený firemný profil na inzeráty vyžadujúce dvojročnú prax :) Taktiež sa nám stala dosť zábavná vec, ako som v pondelok obmailoval pár ponúk, tak Lukáš si zapísal ich t.č. aby sme mohli spraviť ten ich vytúžený "follow up". V jednom prípade mu chlapík vraví, že pozrie životopis a zavolá o 10 minút naspäť. Keď už prešla hodina, tak Lukáš prišiel na Facebook a pýta sa: počujte a nemohlo sa stať, že si ten chlapík všimol, že mu volá jedna naša firemná referencia? Tak trochu som zabudol, že ako fake referencie používame Sonine a Lukášove čísla, takže musím vždy volať len ja :) No nič, aspoň je tu sranda.

Dnes len toľko, aj keď posledné dni sa toho kopec deje, stále je o čom písať.
pošli na vybrali.sme.sk