Niekedy minulý týždeň som začal praktizovať radu, ktorú mi dal Matúš Čech, ten mi v jeden deň tak spontánne napísal a podelil sa o pár svojich postrehov pri hľadaní práce v Sydney. Nech mu je zem za to ľahká. Teda, ehm, tuším ešte žije, ale keď to naňho príde, chápete. Tá rada znela, že keď listujem ponukami na SEEKu, tak nech si všimnem, ktorý agent je za danú pozíciu zodpovedný a nech si ho pridám na LinkedIn. Na prvý pohľad úplne zbytočná vec, ale ako sa neskôr ukázalo, neuveriteľne to pomáha. Takže ako to celé začalo.
Najprv som si na LinkedIn-e popridával každého človeka, s ktorým som kedy pracoval alebo s ním niečo mal spoločné (nech to vyzerá, že tam mám serióznu sieť ľudí, ktorí vedia potvrdiť obsah toho, čo mám v profile) a potom som išiel rad radom ponukami, ktoré ma poslali doprdele a pridával každého človeka, ktorého som našiel. A výsledok sa dostavil ani nie do 24 hodín. Najprv mi napísal Darryn, s ktorým ma zoznámila ešte Eva, ale nakoniec mi nebol veľmi nápomocný, pretože on ma zoznámil s tou "odborníčkou" z inej agentúry, o ktorej som sa tu už zmieňoval a to bolo jasné, že bez šance. A teraz mi tak zrazu volá, že videl, že viem programovať (nechápem, čo si o mne myslel doteraz???) a že či viem robiť mobilné aplikácie, možno pre mňa má nejakú prácu. Tak samozrejme, aj keď som v živote žiadnu nerobil som povedal áno, s víziou toho, že to prípadne nejako outsourcujem, len nech z toho niečo mám. Tak sme boli na pive, nechcel nič aby som platil, takže samozrejme, aj tretie aj štvrté môže byť :), nakoniec to s tou appkou nebolo až také horúce, takže reč prišla na kde čo. A ako tak kecáme, tak mi vraví, že počúvaj a ty stále hľadáš tú prácu? Veď ja by som ťa vlastne mohol niekam pretlačiť, my máme databázu všetkých firiem v Queenslande, ak mi povieš nejaké kľúčové slová, ja to tam pohľadám, pošlem ti zoznam, ty si ich pozri na Internete, povedz mi, prečo by ťa mali prijať a ja ťa tam proste predám. Znelo to dosť dobre na to, aby to bola pravda, a zatiaľ to tak aj dopadlo, tzn. klasika laid back prístup, ešte mi aj sám sms poslal, že Miro, toto arvo (popoludnie) to posielam !!! No a nič :) Aj som mu písal, a klasika žiadna odpoveď. Ale on spomínal, že ide na Byron Bay, takže tam možno práve balí baby a má na háku nejaké databázy.
Každopádne to nakoplo ďalšie veci, ozval sa mi Chris z jednej firmy zo Seattlu, pre ktorú som voľakedy robil nejaké veci ako kontraktor (teda, robil, snažil som sa robiť, nakoniec som to s hanbou vzdal, vtedy som videl, že ešte sa je čo učiť; najlepší programátori, akých som v živote stretol), že či som si ho pridal len tak, to say friendly hello alebo mám aj niečo ďalšie na srdci. Po tom strašnom trapase od minula som sa radšej o žiadosti o prácu nezmieňoval, tak som mu odpovedal niečo v štýle, že som ho našiel na LinkedIn-e a spomenul si na tie cool veci, ktoré robili. A on že či nechcem opäť niečo, dal mi také dve menšie veci na skúšku, zabil som tým dokopy aspoň 20 hodín (strašne husté C++), ale to som mu nemohol naúčtovať, tak som to zapísal ako 10 a voilà, $300 USD zarobených (čiže $30 USD/h, nechcel mi veriť, že len za o niečo málo dolárov menej tu robia upratovači a to je z USA!).
V pondelok (ten minulý) som mal technický telefonický pohovor s jedným Indom, samozrejme môj milovaný Red Hat. Tentoraz som to už ale zobral trochu inteligentnejšie, tzn. som tušil, že ak je to človek, ktorý v Indii robí presne to, čo mám robiť ja, tak sa asi nebude pýtať blbosti a pekne sa spýta na nejaké veci z oboru, konkrétne o sieťach a že to len tak neukecám. Tak hodinu pred pohovorom som si na nete pozrel nejaké veci o TCP/IP v Linuxe, o jednotlivých vrstvách a -bože vďaka za moju intuíciu- tzv. three-way handshake, toto bola klasická otázka na skúške zo sietí (a že výška je strata času!), tak si vravím, toto by som sa presne nejakého zelenáča spýtal ja. A presne! Takže ako sa pýtal, ja som len prepínal karty v prehliadači a pekne mu to čítal :) Potom sa pýtal na všelijaké husté veci z C-čka, to som ho samozrejme úplne zvalcoval, takže som vyzeral ako top expert. Ale ako OK, asi dve otázky som v kartách nemal, takže to bola taká neistá odpoveď (čítaj: tipol som si). V utorok som písal Amber, že čo a ako a ona je do piatku na služobke, no pecka. Tak dúfam, že do zajtra o nej budem počuť. Sľubujem, keď táto Red Hat sága skončí, nakreslím vám časový diagram toho, ako sa komunikácia vyvíjala, toto zlomí nejaký rekord v latencii v oblasti personalistiky.
V stredu sa stala ďalšia fascinujúca vec. Našiel som takú dosť trápnu pozíciu, niečo ako že sedíte na dráte, niekto vám zavolá, že sa dačo posralo a ja pozriem do kódu, či je to OK a treba to len vypnúť a zapnúť alebo to posuniem vývojárom (áno, ja by som posúval niečo vývojárom). Ale čo ma tam zaujalo bolo to, že to bolo z oblasti baníctva a tá firma zamestnávala ľudí, ktorí robili fakt zaujímavé veci (áno, to boli tí vývojári), tak si vravím, ak by som sa tam osvedčil, možno ma preradia o, hm, tak 10 levelov vyššie. Takže klasika, pošlem CVčko, pridám na LinkedIn, bol som akurát v tej neziskovke, tak som sa vrátil k notebooku, kde som opravoval pomalý Windows (áno, až takto som klesol) a zrazu zvoní telefón, Anne vraví, že to iste bude o práci, vravím si isteže, naivka. A fakt, mne ten človek do 10 minút zavolal, či neprídem na interview. Ledva som zo seba niečo dostal, ešte humorista mi vraví, že ak vás budú kontaktovať iné agentúry, tak už im povedzte, že vás reprezentujeme my, ťažko bolo udržať smiech.
Bolo to aj trocha vzrúšo, lebo on mi povedal, že o štvrtej (ja som rozumel, že zajtra o štvrtej, veď boli dve hodiny popoludní už) a že pošle potvrdzujúci email. Jasné, že nič neposlal, tak som si vravel, že nič nové, pošle zajtra. O 16:10 (pardon, 4:10pm) mi volá, že akým prostriedkom idem. Ja čumím, že čo ho to trápi, tak vravím, že asi bicyklom pôjdem. Až keď sa spýtal, že či som v zápche, tak mi došlo, že on hovorí o dnešku!!! Tak ale jeho vina hlavne, mal poslať ten email, veď som ani nevedel, kde sídlia. Tak on že preložíme to na zajtra, ale ja už viem, ako to tu chodí, žiadne zajtra, takže som mu povedal, že ja to za 10 minút dám, nech počká.
Ako... myslím, že takú jazdu ešte administrátori CityCycle vo svojom systéme ešte nezaznamenali, tí si museli myslieť, že je to chyba časomiery pri odovzdávaní bicykla. Pravda, nezaobišlo sa to bez kompromisov voči pravidlám cestnej premávky, pár razy som minul tabule ako "bus lane only", "dismout bicycle else fees apply", očití svedkovia by prisahali počuť padať aj slová ako "can´t you read, mate?!!" či "red means stop, dude!", ale dal som to. Týpek z agentúry nechápal, pýtal sa ma, kde mám bicykel, povedal som mu, že som to dal na tom trojprevodovom CityCycle tátošovi :)
Samotný pohovor bol len potvrdenie toho, čo som už dávno vedel, týpek netušil nič o IT, keď mi popisoval tú pozíciu, tak hádzal len kľúčové slová bez akéhokoľvek zmyslu, y´know what I´m talkin´bout, right? Of course I do. Ale morálne ponaučenie bolo oveľa zaujímavejšie, boli dokonca dve: 1. Išlo o pozíciu vo firme, ktorá ma predtým sama poslala doprdele (dokonca s tým istým životopisom, tým novým), tzn. ak by ma teraz zobrali, tak ich to bude stáť cca. $100 000 AUD naviac (poplatok agentúre), idioti. 2. Teraz som videl, že chlapík aj naozaj má nejakú snahu ma zamestnať, lebo síce ako bol blbý, tak mu tiež došlo, že toto je trápne sa hlásiť len na takúto pozíciu a už sa ma začal vypytovať, že čo by som tak zvládol. Keď som mu povedal, že sa špecializujem na úlohy, ktoré zvládne len pár ľudí, tak zastrihal ušami (prachy) a hneď si začal písať firmy, kam zavolá a skúsi ma pretlačiť (hej, žiadne inzeráty, pozície, presne ako ten Darryn, na drzovku im ma nanúti, písal som o týchto praktikách aj na Facebooku). Mám mu zavolať v utorok, že čo našiel, uvidíme.
V piatok sme boli s Lukášom na pohovore do jednej z tých čistiacich firiem, klasika, biznis číslo - máme, vlastné auto - máme, policajnú previerku - máme, pol roka praxe - máme :) Aj keď potom to bolo fakt na zabitie, pretože my sme tam boli dopoludnia, on povedal, že sa nám o hodinku-dve ozve a nič. Celý deň. My sme medzičasom rezervovali auto za super cenu $35 a ak sme nechceli platiť poplatok za zrušenie rezervácie, museli sme im dať vedieť 24 hodín dopredu, čo bola sobota popoludní. Takže v sobotu som ešte volal tomu týpkovi, nič, odkazovka. Desať minút pred koncom rezervácie som zavolal do požičovne, že sorry, ale rušíme to. O dve hodiny nám píše chlapík, že na nás nezabudol a večer pošle detaily. Takže sme auto museli rezervovať nanovo, teraz už s nie až tak skvelou cenou $40. Toto je ten laid back prístup, o ktorom sa všade dá dočítať o Brisbane, toto vám ale žiadny sprievodca už nepovie. Nakoniec sme tam v nedeľu fakt upratovali dve posilovne, dokopy sme zarobili asi $10 každý, lebo sme museli zaplatiť ešte tú policajnú previerku (tiež sme si mohli dopredu zistiť, že to trvá dva týždne, netuším, čo tomu chlapíkovi povieme, stále to hráme na neprečítané / zabudnuté maily), ale budúcu nedeľu to bude už cca $70 na hlavu, síce za otrockú prácu, ale ... aj tak nemáme o polnoci nič lepšie na práci :)
V sobotu som tak sedel pred notebookom a uvedomil si, že takto to už fakt ďalej ísť nemôže, že zase sa budem spoliehať mesiac na tých slimákov a nakoniec ma pošlú všetci do trubky, že musím začať posielať tie životopisy všade do Austrálie, inak fakt do pár týždňov balím kufre na Slovensko, ak mi to v Brisbane nevyjde. V tomto smere ma postrčila s týmto nápadom Beáta, že darmo ja prídem do Melbourne za posledné prachy, že sa môže ľahko stať, že mesiac sa nič nebude diať, ja odletím a ďalší deň ma budú chcieť na pohovore, čo znelo dosť logicky, vzhľadom na tú flexibilitu, akú vidím tu v Brisbane. Otvorím teda SEEK, dám hľadať celú Austráliu na najlepšie kľúčové slová, aké si viem predstaviť a ... nevypadnú na mňa v prvej desiatke dve pozície v Brisbane? Ja som totiž v piatok kvôli tomu pohovoru vôbec nestihol pozrieť nové pozície ani nič. Tak samozrejme, poslal som také štandardné sprievodné listy a životopis s tým, že v pondelok tam volám, aj keby som im to mal volať z téglikov od jogurtu na špagáte. A samozrejme, tentoraz to bude na štýl upratovača, žiadne že Dobrý deň, ja by som sa tu snáď takto nejako chcel poinformovať ... nenene, tvrdo a nekompromisne :) Ale nenechal som nič na náhodu, pekne som nasúkal ešte zo päť životopisov do Sydney a rovnako aj do Melbourne. Našťastie takmer žiadny z nich nemal žiadne telefónne číslo, len meno agenta, takže šup šup do LinkedIn a čakať.
No, to čo sa dialo v pondelok (dnes), to sa nedá ani normálne popísať.
Bol som pekne mŕtvy z toho upratovania, horko ťažko som sa prinútil vstať o ôsmej, lebo som chcel zavolať na tie dve ponuky v Brisbane. Ešte som bol len v sprche a už vidím, že zvoní telefón, áno, samozrejme som sa ho snažil zdvihnúť, ale mal som mokré ruky, takže ten debilné šoupátko ani zaboha zdvihnúť hovor, toto je fakt technológia 21. storočia. Ešte som ani nepoložil telefón a už vidím, že nová položka v odkazovke. Vyjdem zo sprchy, vypočujem si, že nech mu zavolám, že volá ohľadom pozície v Melbourne. Zapnem notebook, že kto to presne je a vidím, že akceptoval moje LinkedIn pozvanie a ešte mi aj email napísal, že nech sa mu ozvem akonáhle to bude možné (!). Tak mu teda volám, inzerát pred sebou, takže presne som vedel, čo hovoriť. Polhodinku sa vypytoval kde čo, povedal mi tak 10 firiem, kam ide môj životopis poslať, napísal ešte mail, kde to znova zhrnul a že do 2-3 dní sa ozve. Ani som poriadne nepoložil telefón, už volá ďalší. Nazdar, tu Daryl, volám ti ohľadom pozície XY, tak klap klap klap na notebooku, Sydney, vidím to pred sebou, o áno, čau Daryl, čo by ťa zaujímalo? :) Toto išlo v kuse asi tri a pol hodiny. Ani som sa nestihol najesť, obliecť, len som sedel na posteli s notebookom a čítal im ich inzeráty :)
Za zmienku možno ešte stojí, že tí agenti z Melbourne a Sydney mi prišli oveľa pohodovejší, menej odmeraní, napr. jeden z nich, ten bol ako keby som sám seba počúval, keď som mu vravel o projektoch a skúsenostiach, on len stále: cool, cool, got it, uhm, good so far, cool, cool, ... :)
Samozrejme bolo tam kopec vtipných momentov, nakoniec mi volali traja zo Sydney a jeden z Melbourne, takže predstierať, že bývam v oboch mestách naraz bola tiež celkom prdel, napríklad keď sa spýtali, kde presne bývam, či to nebudem mať ďaleko ku nim na pohovor :D Ale ja som chytrý chalanisko, takže jasné, že som si pozrel, ako vyzerajú obe mestá a povedal im názov štvrte blízko centra. A aby to nebolo podozrivé, tak som povedal, že v Sydney ehem Melbourne som len pár dní. Samozrejme, na LinkedIn mám stále Brisbane, dvaja z nich mi ešte dodatočne volali, že prečo??? Ále to viete, veď ako som vám hovoril, som tu len pár dní a prišiel som predsa z Brisbane, to dá rozum, nie? :) Alebo že kedy môžete prísť na pohovor? Nechcel som to moc odďalovať, takže Sydňákom som hovoril vo štvrtok, Melbourňákovi v piatok, okružný let stojí cca $500, vďaka za opýtanie.
Takže tak. TL;DR verzia: zajtra sa ozvú (snáď) z Red Hatu, či môžem prísť osobne na pohovor (budem musieť povedať, že v stredu alebo až pondelok môžem, dosť blbo sa bude vysvetľovať, že prečo), potom zavolám tomu, kde som bol na pohovore, medzičasom kúpim letenky (zatiaľ mám potvrdené pohovory len v Sydney), ešte musím zavolať tomu druhému, čo som našiel v Brisbane (celý deň som sa mu dnes nevedel dovolať), snáď sa ozve aj ten Darryn, štvrtok - Sydney, piatok - (zrejme) Melbourne, nedeľa - upratovanie v Brisbane a v pondelok mi asi niekto za tieto odrby dá pekne na držku :)
Morálne ponaučenie: rozprávajte sa s ľuďmi, vyberajte si z ich rád to, čo považujete za najmúdrejšie (napr. teraz chápem, prečo si Matúš myslel, že netreba volať, no, áno, v Sydney asi fakt netreba, tam volajú oni, ale v Brisbane treba byť vtierka jak prase) a neustále bojujte. A nič neočakávajte, ak si myslíte, že už sa vidím za vodou, tak ani omylom. Toto je Austrália, tu sa veci kurvia, lebo sa to od nich čaká. Viete, z čoho zaplatím tie letenky? Z upratovania. To je to najsilnejšie ponaučenie na záver.
