Druhý dôvod je ten, že celý týždeň ubehol až podozrivo rýchlo, takmer si nepamätám, čo sa vôbec dialo. Ale tak skúsim, v skratke. V piatok som šťastne doletel do Brisbane, pohodovým tempom išiel na ten "záchodový" pohovor, s tým, že teda tá pozícia nič extra, ale nemôžem si príliš vyberať (bol to koniec koncov môj druhý pohovor v Brisbane a štvrtý celkovo, ak rátame tie dva v Sydney).
Prišiel som teda tam, usadili ma, vravím si, aká čudná personálna agentúra, dokonca dvaja sa so mnou chcú rozprávať, to bude fakt husté. A zrazu jeden z nich začal rozprávať o histórii ich firmy a na čo sa zameriavajú, vravím si WTF, načo mi preboha toto rozpráva o ich agentúre, to chce akože urobiť dojem alebo čo? Zhruba po desiatich minútach mi došlo, že ja nie som na pohovore v agentúre, ale v reálnej firme. Tak ale uznajte, Global X, čo je preboha toto za meno ??? (toto mi primenulo jeden cool vtip: Milý Santo, chtěl bych nové kolo, PlayStation, vláček, G.I. Joes, psa, buben, koně a trumpetu. Francis. ... Milý Francisi, kdo dneska dává dětem jmeno "Francis"? Vsadil bych se, že jsi teplouš. Nedostaneš nic. Santa).
Ehem, kde sme to prestali. Aha, no tak po tom, ako som sa prebral, mi bolo aj trochu ľúto, že som ignoroval všetko, čo hovoril, lebo som si myslel, že sú to len také kecy. K predmetu ich činnosti sa totiž už ani jeden z nich potom nevrátil. Nuž ktovie, CIA to snáď nebola. Každopádne sa ma pýtali strááááášné blbosti, miestami som mal nutkanie im povedať, že chlapi, nudíte ma k smrti, ale zo všetkých síl som sa snažil pôsobiť seriózne a nadšene, ale zrejme mi to až tak skvele nešlo, pretože povedali, že sa poradia a dajú mi vedieť ešte v to popoludnie a kto číta tento blog dlhšie, tak vie, že žiadne "toto popoludnie" sa už nekonalo :) Ale aspoň som si povedal, že už si fakt musím vygoogliť, čo je to ten SCRUM a agile development, keď sa na to všade pýtajú, mám také zlé tušenie, že odpoveď "to sú tie metódy vývoja pre priemerných a neschopných programátorov" nebolo presne to, čo chceli počuť. Každopádne som bol rád, keď som odtiaľ vypadol, dva dni som takmer nespal a nejedol.
V nedeľu sme išli klasicky upratovať, na druhý raz to bolo lepšie jednak preto, že sme zarobili o čosi viac (nemuseli sme platiť policajnú previerku) a druhak preto, že sme už vymákli čo a ako čistiť, napr. že je úplná blbosť sa piplať so všetkými trubkami, proste sa to bleskovo prejde prachovkou, kde sú čmuhy tam aj handrou a ide sa ďalej. Detto zrkadlá, žiadne že každé jedno odhora dole - tu čmuha, tam čmuha, dovi dopo. Vďaka tomu sme spravili tri posilovňe za menej času ako keď sme minule robili len dve. Šéf bol tiež spokojný, už sa ma nepýtal, či som happy, už len uznanlivo pokyvoval hlavou.
V pondelok som mal zase jeden z tých telefonických dní, akokoľvek neuveriteľne to znie, tak niektorí HR agenti po mne chceli vyplniť nejaké technické dotazníky a kvízy, neskutočné. Plus sa mi podarilo dohodnúť aj jednu pozíciu v Brisbane v mojom obore, čo je zázrak sám o sebe. O tejto pozícii až o chvíľu.
Kupodivu sa mi podarilo zarobiť $200, Soňa len tak z fleku na Airtaskeri vymákla nejaké programátorské zadanie (ja už som na Airtasker po tom, čo mi snáď piaty človek po akceptovaní mojej ponuky prestal z ničoho nič odpisovať, zanevrel) a normálne to vyšlo. Mohol by som sa tu rozpísať o tom, aké je to peklo teraz tie prachy dostať z Paypalu, ale nemá to cenu. To ich heslo "PayPal is the most loved way to pay and get paid" je výsmech všetkým ľuďom, ktorých za tie roky mučili ich despotickými praktikami. Ale chlapík bol s prácou spokojný. On je tiež prípad, o C-čku nevie ani prd a on si myslel, že snáď len tak rozchodí nejaké SDK-čko od vlády na platobné terminály či čo, jedným slovom - humus a masaker na rozbehanie aj pre mňa, nie to ešte pre človeka, ktorý má na LinkedIn-e pozíciu "support engineer".
Sakra, strana napísaná a ja som ešte o Melbourne ani nezavadil. Ale ten vtip bol dobrý, že jo. No čiže hej, na stredu som si dohodol pohovor, a to celkom šikovným spôsobom, dopoludnia pokec v agentúre a popoludní už rovno aj v tej firme. Popravde netuším, k čomu bolo dobré ísť do tej agentúry, možno chcel ten chlapík vidieť, či sa my z východnej Európy aspoň vieme obliecť, normálne mi aj do mailu písal, nech sa slušne oblečiem a vyleštím si topánky :) Takže klasika, deň predtým som pozeral, kam vlastne idem, poznačil si pár ulíc, nastavil budík na 4:30 a hurá smer Melbourne.
Keď som vystúpil z lietadla, tak som skoro na mieste zinfarktoval, nebyť týždeň dozadu v Sydney, tak ma tam prisahám ešte kriesia. Predstavte si, že vystúpite v Melbourne, idete po chodbe a prvé čo nájdete na stene chodby je obrovský plagát "Where is what on Sydney airport?" aj so šipkou "You´re here". Presne taký, aký som videl v Sydney pred týždňom. What. The. Fuck. Ja som zostal stáť na mieste ako kameň, mozog v prdeli, nedokázal som pochopiť, ako by sa niečo také mohlo stať, veď predsa som sa pozeral z okna, veď mi predsa oskenovali letenku, veď tam predsa bolo Melbourne !!! Ďalších desať minút som sa zbesilo snažil nájsť nejaký východ, len aby som sa na vlastné oči presvedčil, že nepoznám nič z toho, čo je vonku. Nakoniec to vyzeralo (ale istý som si bol, až keď som sa dostal do centra) dostatočne neznámo, jediné logické vysvetlenie, ktoré mi hlava vedela ponúknuť bolo to, že je to chodba k pravidelným letom do Sydney a chceli takto pomôcť ľuďom sa zorientovať po prílete do Sydney, ale väčšiu blbosť si snáď ani neviem predstaviť.
Pohovor v personálke zbytočné riešiť, ale tá firma bola celkom prima. Samozrejme, sídlo totálne v paži, takže som tam šiel zase tak hodinu, ale našiel som to bez väčších problémov. Zobrali to dosť seriózne, nielen personalistka, ale aj dvaja programátori, žiadne lamy, fakt bolo vidno, že sa vyznajú, tak tam do mňa súkali rôzne testy a kvízy a otázky a kresby, celkom sranda. Po skúsenosti s Red Hatom som už trochu opatrnejší na optimistické predpovede, hlavne preto, že aj keby som prešiel týmto sitom, tak ešte po mne budú chcieť spraviť aj nejaký online IQ/psycho/analytický test a všetci si vieme predstaviť, že taký ksicht ako ja im tam vie povypĺňať fakt nečakané odpovede. Takže uvidíme, agent samozrejme hneď veľmi zvedavý, či ho provízia neminie, je naozaj krásne, ako vás nosia na rukách, keď ste ich zlaté prasa :)
Samozrejme, aby sme kopírovali scenár zo Sydney do bodky, tak mi čo? Niekto volal z Brisbane. Ja som bol akurát vtedy v lietadle, takže som si našiel len odkaz (neuveriteľné, môj prvý Brisbanský odkaz v odkazovke), len som išiel na tie pohovory, tak som nemal moc času. Ako som ale skončil v tej agentúre, tak si vravím, tentoraz to premyslím, nie že to zase poseriem ako minule a skončím na záchode. Ako som ale bol v tej agentúre na záchode :), tak si vravím, že tu je tak krásne ticho, nikto tam nechodil, sakra, sakra, lákavé. Ale nie, povedali sme žiadny záchod, takže skúsime na chodbe. Tá ale bola príliš malá, plus keby ma tam vymákol niekto z tej agentúry, tak by bolo asi mierne trápne, keby zistili, že si tam vybavujem hovory ku konkurencii. Tak vidím, že požiarny východ na schody, perfektné, kto už len chodí po schodoch, že?
Ako som ale zišiel trochu dole po schodoch, tak som si uvedomil, že sa to tam dosť ozýva, lebo to schodisko bolo samozrejme dosť úzke a z betónu. Idem teda späť a čo? Dvere sa dajú otvoriť len z druhej strany, áááá ... No nič, skúsim ten telefonát, možno to nebude také hrozné. Hm. Asi po piatich minútach mi chlapík vraví, že či mu nemôžem zavolať z iného miesta, že mi nerozumie ani trt, lebo sa to tam strašne ozýva. Horko ťažko som sa z tej budovy vôbec vymotal, našiel som také námestie, ani dopravu až tak nebolo počuť, OK, skúsime znova. Chlapík bol už šťastnejší. Po chvíli ale začalo dosť fúkať a on že: preboha, to kde ste, veď v celom Brisbane je totálne bezvetrie?! Uhm, no, viete, je to taký veterný ... veterný ... kút :) Takže asi za takýchto podmienok sa mi podarilo zistiť, že on je z firmy, kam som samozrejme tiež posielal životopis predtým a kde sa mi samozrejme neunúvali ani ozvať. A zrazu, s pár úpravami, som už úplne vhodný kandidát. Takže musím letieť zajtra naspäť do Brisbane, presne ako minule zo Sydney. Inak haluz, po prvý raz sa ma niekto pýtal na potvrdenie vzdelania, fakt som zvedavý, kde ja teraz vykopem preklad môjho diplomu, mám to niekde na Slovensku založené (áno, opäť jedno z tých horších rozhodnutí).
Bolo teda rozhodnuté, žiadna prehliadka mesta, žiadne flákanie, v štvrtok musím byť späť, takže som si musel kúpiť letenku. Opäť, poučený krízovým vývojom z minulého týždňa som si to teraz premyslel a pohľadal miestnu knižnicu, veď tam musí byť internet zadarmo. Nechcelo sa mi zdĺhavo vypytovať na podmienky wireless pripojenia, takže som len sadol za počítač s nápisom "free internet" a hurá do kupovania letenky online. Asi tak v polovici som si všimol, že to nie je "free internet" ale "free internet, 15 minutes max", čo v praxi znamenalo, že ak mi to napr. počas komunikácie s platobným serverom zdochne, tak by sa mohlo stať, že prachy mi to odráta, ale letenku nezarezervuje. Takže som ako zmyslov zbavený rýchlo namlátil všetky údaje, číslo karty, meno, adresu, číslo ponožiek, počet štetín na zubnej kefke atď a modlil sa, nech mi to prejde. S úľavou som to stihol s 20-sekundovou rezervou a potom si prečítal nápis "terminals with longer internet access are located behind the corner". Naozaj dúfam, že som to tam vyplnil dobre a ráno mi nepovedia, že pán Kropáček, ale veď vy máte let na Taiwan :)
Keď som išiel na pohovor do tej firmy, tak mi volal ďalší človek z Brisbane, môj "kámoš" Rom, ktorý mi hovoril, čo všetko narvať do životopisu, celý nešťastný, že čo sa to len stalo. Že mu volali z NOJA Power Switchgear, že oni tam už môj životopis majú a vtedy mi docvaklo, že nielenže Noja je tá svinská spoločnosť, ktorá tiež len pozerá na kľúčové slová, ale že oni si najali ešte aj agentúru, paralelne k svojmu hľadaniu, a ja som, keďže mi Rom nikdy neposlal email s popisom, za koho vlastne kope (určite mi to hovoril, ale keby ste počuli, ako oni hore uvedenú spoločnosť čítajú, tak by ste pochopili), to mal vlastne otvorené na dvoch frontoch (čo je proti pravidlám agentúry). Takže Rom celý nešťastný sa musel svojej provízie vzdať. Osobne ma to aj celkom mrzí, pretože jednak je pravda, že mi fakt dal pár tipov a druhak som chcel vidieť ako sa budú tváriť, keď im poviem, že ma mohli prijať už dávno a bez HR agentúry. Z toho všetkého tiež vyplýva, že v Brisbane bojujem stále len o tú jednu pozíciu. Tak som fakt zvedavý zajtra.
Z mesta som videl asi toľko, koľko zo Sydney, rozmýšľam, ako by som ho v skratke popísal. Veľa razy som čítal, že Melbourne je také európskejšie, ale čo ja viem ... nemôžem povedať, že by som tu niečo špeciálne videl, dokonca ani fakt, že je tu najviac Grékov hneď po Aténach sa nejako výrazne neprejavil. Videl som dosť veľa Indov, potom klasika aziati. Mesto je oveľa kompaktnejšie oproti Sydney, centrum je zhruba rovnako veľké, myslím, že obe mestá nie sú až také obrovské, že drvivú väčšinu obyvateľstva tvoria tie domečky naokolo, hlavne pri Melbourne to bolo krásne vidno z lietadla, siahodlhé zástavby kam len oko dovidelo. Neviem, či je to tým, že už som bol v Sydney, ale nejako vo mne Melbourne žiadne špeciálne dojmy nezanechalo. Jediné, čo mi utkvelo v pamäti bolo to, ako sa tí ľudia tvárili - v metre, na ulici, ... všetci mi prišli takí ... uťahaní, frustrovaní, decká klasika mlátia do Facebooku v telefóne, dospelí len tak zírajú do prázdna, ... tak neviem, či je to pre nich bežné, v Sydney som tento pocit nemal. Ráno tu bola seriózne zima, asi po prvý raz, čo som v Austrálii zažil slnko a zimu naraz. Budovy a stavby v pohode, ale ako vravím, žiadny špeciálny moment si nevybavujem ... ale možno som len išiel nezaujímavými trasami. A hej, ľudia sa aj tu obliekajú ako ľudia. Jo, predsa jedna vec -- videl som listnaté stromy, žlté listy! Ja neviem, či som to len v Brisbane nejako automaticky prehliadal, ale zrazu som zostal čumieť na ten dub ako teľa na nové vráta, úplne fascinujúci pohľad, jesenné lístie.
Teraz som klasika na hosteli (tak, tak, krivoprísažník som), plno zasraných Nemcov, ale aj dosť drsné ceny, v Brisbane som platil 15 dolárov za týždeň internetu, tu platím 10 za štyri hodiny (!). A to mali na stránke, že "wireless pripojenie 24/7, pre majiteľov vhodných zariadení", úplne to z toho vyplýva, že je to platené, parchanti. Tentoraz som sa poučil, išiel som si aj niečo kúpiť, zlacnené žemličky a cestovinový šalát à la študentské časy. A jedno jablko. 7 dolárov v ťahu a ráno vstávam o piatej na lietadlo.
