pondelok 6. mája 2013

Na dobré sa ľahko zvyká

Je to tak. Skoro mám až pocit, že mozog spomienky na hostel úplne vytesnil a predstiera, že s nápadom tam spať viac ako mesiac nič spoločné nemá. Lebo toto, čo tu aj práve teraz vidím, to je proste paráda. Izba s kúpeľnou. S vaňou. Skriňa, stôl, lampa, poličky, posteľ, periny, tvárnice, překlady, krovy, latě, tašky, odpad, hřebíky, vruty, šrouby, dráty, dvojlinky, trojlinky, ... :) A úplná čerešnička na torte -- predošlá obyvateľka tu nechala zosilovač s reproduktormi. Snáď susedia ocenili môj dopoludňajší (vtedy tu nikto v dome nie je) výber eurodance hitov z 90-tych rokov.

Keď si nepúšťam hudbu a nepozerám filmy, tak kupodivu aj seriózne pracujem, dokonca tak seriózne, že som sa celý týždeň nedostal ani do tej neziskovky. Veľmi im tam chýbam, komu by už pracovná sila zadarmo nechýbala, že?

Podarilo sa mi spojiť s jedným Slovákom, ktorý býva na Gold Coaste a pracuje v IT (moja pôvodná predstava), jemu je tu veru hej. Dalo by sa povedať, že perfektne trafil nielen čas príchodu (dva roky dozadu), ale aj svoju profesiu a miesto, kde ju uplatniť. Všetky tie Java srandy a systémy a weby... to tu ide na dračku. Takže síce som si z jeho životopisu vedel zobrať 1-2 nápady, aj tak bolo jasné, že on aj keby si ho nafarbil na ružovo a vypísal pastelkami, tak ho prijmú takmer kdekoľvek. Každopádne som na svojom životopise spravil posledné úpravy, pridal som tam hlavne zoznam projektov, na ktorých som pracoval (vyzerá to celkom schopne, zákazníci po celom svete, ku každému uvedené technológie, ktoré nestrašia v popise firiem, kde som robil, s týmto som mal najväčší problém), už som tento nový životopis poslal na dve miesta, tak som neskutočne zvedavý, čo z toho bude (nemali tam ani kontaktné t.č., takže to nemôžem pokaziť mojím (ne)volaním).

Už som to tuším spomínal, tento dom mi dosť pomohol aj v tom, že môžem naplno telefonovať. Napr. som telefonoval na Queensland University (lekárska fakulta), mali tam nejaké voľné miesto administrátora. Toto je inak zaujímavé, to mi poradili v tej neziskovke, že univerzity majú bežne voľné miesta na svojej stránke a nikde inde to neinzerujú. Pointa bola, že mne bolo jasné, že hľadajú admina a že by som to v pohode zvládal, ale oni by to z toho CV proste nevyčítali a robiť teraz kompletne nanovo celý životopis, aby vyzeral ako od admina, to sa mi moc nechcelo. Tak som tam teda zavolal, nakoniec ma prepojili nie na človeka, čo prijímal ľudí, ale na človeka, čo tam tú prácu robil a tak sme pokecali nejakých 20 minút. Či to pomôže neviem, ale min. som do sprievodného listu mohol napísať niečo na štýl "Aj Daniel (s ktorým som hovoril) mal pocit, že by ste pre moje skúsenosti určite našli uplatnenie", čo síce takto priamo nepovedal, ale koho to trápi, mňa určite nie :)

Telefonáty ale nekončia vždy takto nádejne. Napr. som volal ohľadom poslednej pozície, kam som ešte posielal svoj starý životopis. Zdvihla to taká teta, zjavne very busy, tak klasicky začnem to svoje, že sa chcem poinformovať o tej a tej pozícii bla bla a ona, hneď ako ma našla, vraví: nó, ale tak to je jasné v tomto prípade, na toto nemáte skúsenosti! No nehovorte. Samozrejme, že som sa nenechal odbiť a poprosil ju, ak by ju to neobťažovalo, mi to podrobnejšie vysvetliť. Jej odpoveď bola skutočne poučná: ale veď vy ste predsa web developer, mu tu hľadáme odborníkov na nízkoúrovňové programovanie! Chvíľu som ten telefón len tak držal a rozmýšľal, kto z nás si dnes zabudol zobrať svoje lieky. Potom mi to docvaklo: na SEEKu (niečo ako naša profesia.sk) je totiž kolónka, že "current or most recent job title" ... vravím si, robím predsa v tej neziskovke, austrálska firma, tak logicky tam dám predsa tú, nie? Nie. Teta v HR agentúre to totiž pochopila tak, že keď robím webového vývojára teraz, tak ho zrejme robím odjakživa. No nič, trpezlivo som jej teda vysvetlil, čo to znamená a ona potom veľmi neochotne: OK, tak mi teda povedzte, prečo sa na túto pozíciu hodíte. Myslím, že som jej celkom dobre popísal, ako sa na to hodím, aký som skúsený atď, ona chvíľu rozmýšľa a zrazu zadelí: a o rádiových vysielačoch niečo viete? Nuž veru, ani pri najväčšej fantázii som k tomu nevedel povedať ani dve slová, nieto ešte niečo v CV k tomu priradiť, tak jej vravím že nie, žiaľ túto oblasť neovládam. A to bola voda na mlyn, to už hneď mi vysvetlila, že to potom žiaľ nejde, lebo ide o kontrakt a zamestnávateľ jednoducho nemá čas, aby mi toto vysvetľloval. Na moju otázku, že prečo to teda nie je uvedené v popise tej pozície, keď je to taká kľúčová vec, ale zato tam je plno nezmyslov ako spojenie programovania v C# a pre Android telefóny dokopy odvetila diplomaticky: netuším. Vďaka za zavolanie!

Skúsi mi ešte niekto povedať, že hľadanie práce je o prezentovaní seba a svojich schopností. Samozrejme, ak teraz budem niekam ešte volať a niekto sa ma spýta hoci aj na prax v NASA, tak odpovedám bez váhania áno. Čomu som práve prispôsobil aj tie posledné zmeny v CV (ešte širšej praxi, nie tej NASA). Pekne to vystihol ten chalan z Gold Coastu: keďže firmy si do hľadanej pozície tiež narvú plno nezmyslov, prečo by si si ich nemohol dať do CV aj ty? Navzájom sa to vykráti. :)

Niekedy počas pracovného týždňa sme ešte boli pozrieť na niečom, čo vyzeralo ako naše "Profesia days", proste trh práce. Zúfalá strata času a ôsmych dolárov za autobus. Väčšina stánkov totiž bola o tom, ako pomôcť sockám sa zamestnať, ideálne s pomocou vládnych grantov, nesmierne užitočné. Ale nafasoval som blok a pero, ako aj sendvič s cibuľou (klobásu som slušne odmietol). No nekup to!

Sobota bola klasicky o langoši na trhoch, tentoraz som už múdrejší aj čo sa týka cien ovocia, takže sa oplatilo počkať do konca a potom šli ceny rapídne dole. 12 mandariniek po $2, môže byť. Večer sme zašli pozrieť na miestny festival oslavujúci Budhove narodenie, parádna akcia. Každých 10 minút sa na pódiu striedali rôzne skupiny z Číny, Tchajwanu atď a teda bolo na čo pozerať. Choreografia, kroje, farby, originalita, ... nedalo sa od nich oči odtrhnúť. Úplne na záver išli takí štyria šťúpli chlapci, ale tí čo tam predvádzali, na to sa žiadna XY má talent nechytá. Mali také paličky spojené tenkým lankom a žonglovali (prehadzovali si, neuveriteľným spôsobom posúvali, vyhadzovali, otáčali okolo seba atď) s takými valcami, práve na tých lankách. Neviem, kedy som videl naposledy niečo fascinujúcejšie, ako môže niekto chytiť rotujúci valec letiaci 50 metrov cez celý štadión od troch ďalších ľudí a ešte s nimi neustále žonglovať ide proste mimo mňa.

Nedeľu som takmer kompletne preflákal, pozrel som si celkom dobrý scifák, aj keď mám pocit, že už som ho raz videl. Večer som veľmi rád išiel pozrieť na austrálsku stand up comedy, bolo to zadarmo a bol som zvedavý, ako sa to bude líšiť od toho, čo poznám ja. A tiež zistiť, koľko percent vtipov budem schopný pochopiť (alebo aspoň rozumieť). Padlo strategické rozhodnutie tam ísť bicyklom (keď zadarmo, tak zadarmo), fujha, teda žiadna sranda, ten Brisbane je samý kopec, tiež som si to mohol už skôr zistiť, dofrasa. Ešte nikdy som tak ďaleko (a ešte za tmy) nikam po vlastných nešiel, celkom sranda pocit. Čo sa týka tej show, resp. vystupujúcich, tie rozdiely tam boli dosť očividné -- mám pocit, že u nás sa oveľa viac dáva na samotný obsah / humor, zatiaľ čo tu by som povedal, že účinkujúci oveľa viac "tlačia na pílu" -- kričia, rôzne sa tvária, imitujú, ... proste ako keby viac hrali než niečo brutálne vtipné rozprávali. Niekedy sa mi zdalo, že súčasť toho ich humoru je aj čo najrýchlejšie rozprávať, fakt divné. Schopnosť (aspoň) porozumieť tiež dosť kolísala, niektorým som rozumel aj 90%, jednému som ale nerozumel takmer nič, úplná tma. Tiež dosť zaváži, aký typ historiek sa snažili prezentovať, niektorí ťahali jednu snáď aj 15 minút, to už som potom úplne strácal kontext. Naspäť som išiel pre zmenu loďkou (prvý raz!), samozrejme, tou čo chodí zadarmo :)

Ešte mi takto na záver napadlo, že som sa rozprával (musel som, asi som práve našiel prvú a poslednú výhodu toho hostela: ľudia tam na mňa toľko nehovorili) s Ann, tou, po ktorej som potom prevzal izbu, ona tu robí tiež IT, ale trochu iný obor, klasika, aj ona tu hľadala prvý krát prácu dva mesiace, a to je Írka, čiže určite žiadny problém s jazykom. Potom sa to prelomilo a že akonáhle budem mať prvú za sebou, tak to už pôjde v pohode. Rád by som tomu veril.
pošli na vybrali.sme.sk