Zbohom austrálsky sen na pláži ... aspoň nateraz

Dobrá správa decká, máme niečo okolo 10 500 pozretí, takže sme odvrátili svet od ďalšej katastrofy. To mi pripomína ten perfektný Facebook status po jednej z nedávnych pohrôm v USA, že nebojte sa americkí priatelia, máte to teraz blbé, ale my vás v tom nenecháme, celý Facebook už zdieľa a lajkuje.

Mám kopec vecí na spísanie, len sa mi moc nechce (Game of Thrones stiahnutý a koláč už v trúbe tiež finišuje), ale skúsim. A áno, čítate správne, koláč. Ja si teraz žijem na vysokej nohe, takže pekne krásne som si na večeru kúpil koláč. Jablkový. A nie že z akcie, žiadne také, 7 dolárov, z predného výkladu, natvrdo.

Mimochodom nie, týždenná výplata ešte neprišla.

Začnem tak zhurta optimisticky, na austrálsky spôsob. Neviem, čo sa v piatok dialo, ale milión ľudí sa mi zrazu ozvalo. Napríklad sa mi trikrát snažili dovolať z toho Global X (tá podivná firma, ktorá sa mi už po pohovore neozvala), ale tak jasné, že to v práci dvíhať nebudem a odkaz nenechali, takže prdieť. Potom mi písali z jednej personálky, že či by som nechcel ísť pracovať na Nový Zéland, že zamestnávateľ by mi preplatil dokonca aj sťahovanie, pomohol zohnať super ubytovanie atď. Díky chalani, skvele načasované. A na záver mi ešte poslal mail chlapík zo Sydney, že ako sa mám, že mi zavolá, tak som mu odpísal, že jeho klienti tak dlho váhali, až majú smolu, na čo mi on chcel zavolať, ale akurát som bol na bicykli, tak som ho tiež nechal vyzvoniť, odkaz tiež nenechal. A ešte mi volal Nawaz, no, vravím, úplne populárny som bol.

Pomaly sa mi blíži koniec nájomného a Adele začala vyzvedať, či si to nepredĺžim ešte na dva týždne, aby mala pokrytý celý mesiac (sa jej vypomstilo, že mi dala dvojtýždennú výpovednú lehotu, lebo tá Ann chcela mať rovnakú možnosť - vysáčkovať ma do dvoch týždňov, ak by sa rozhodla skôr vrátiť, ale nerozhodla). Ja som mal ale jasno v tom, že tu ostať nemôžem, do práce mi to z West Endu trvá hodinu, a to je ešte úspora, lebo používam CityCycle na South Bank stanicu od nášho domu. Pôvodne som sa chcel vrátiť k môjmu austrálskemu snu, domček, pláž, oceán a ako na zavolanie, Murarrie (časť mesta, kde pracujem) je len 10 minút vlakom od časti zvanej Wynnum a keď si to pozriete na mape, tak áno, plááááž. Tak som tam teda v sobotu zašiel, že si to omrknem, dokonca som si dohovoril aj jednu obhliadku.

V škole náš učili, že netopiere žijú hlavne v jaskyniach.

Wynnum je fajn miesto, aj keď rýchlo som pochopil, že nie je breh ako breh, lebo väčšina pobrežia bola zarastená stromami alebo bahnom, len malá časť mala niečo, čo sa dá nazvať plážou, ale ani to nebolo na kúpanie. Ale výhľad z niektorých miest stál za to, vrátane toho domu, kam som išiel. Nakoniec som ale s radosťou ušiel, bývali tam dvaja ľudia, chlap a žena vo svojich 30+ rokoch (klasika, v Austrálii je neskutočne veľa slobodných žien, ktorým ťahá na 40 a nemajú nieže manžela, ale ani len stabilný vzťah, proste žijú si takým študentským životom), ten chlap bol OK, tiež robí v IT, ale tá ženská ... myslím, že neexistuje citoslovce, ktoré by dokázalo foneticky opísať jej smiech (za každou druhou vetou) a hlúposť zároveň ... (silne) prefarbená blondína, dlhé nalakované nechty, obrovské náušnice, vyzerala ako prostitútka, len na ňu už bola moc stará. Takže toto nie.

Aj cesta sa tu dá adoptovať.

Keďže som si tam vytipoval pár ulíc, ktoré boli doslova nádherné, keď ide o výhľad a vzdialenosť ako k stanici tak aj ku oceánu, tak som v tom eláne ešte naklikal pár žiadostí realitným kanceláriam, že skúsim si prenajať teda celý dom (je to zhruba dvakrát také drahé) a potom prenajať 1-2 izby. No a potom som začal rozmýšľať :) Totižto aj keď vlaku to trvá 10-12 minút, ja stále musím zo stanice ísť takým firemným autobusom, ktorý chodí každú polhodinu (ale majú to zladené s príchodmi/odchodmi vlaku), takže to je ďalších 10 minút a ešte ten autobus buď stojí príliš skoro alebo potom kým príde k našej firme, tak obehne ešte X ďalších, takže v konečnom dôsledku či od vzdialenej alebo blízkej zastávky, stále je to ďalších 10 minút, čiže polhodina, s ktorou nemôžem absolútne nič spraviť. A to nehovorím o tom, že posledný autobus ide o piatej, inak peši až na stanicu.

Keď som si toto uvedomil, tak som sa na to pozrel z opačného konca: načo mi bude pláž a dom, ak do práce stále budem musieť skoro vstávať, stratím (minimálne) päť hodín týždenne len cestovaním a do domu sa budem vracať za tmy? K čomu pláž, keď je za oknom tma a zima? Nie je lepšie radšej šetriť čas počas týždňa a chodiť sa cez víkendy bicyklovať (napr. aj s pomocou vlaku) kam sa mi len zapáči? Takže áno, začal som pozerať niečo v Murarrie. Dnes som bol pozrieť dva domy (pred a po práci -- musel som tam preto ostať do 17:33, masaker), vlastne žiadne ďalšie už ani nie sú, prvý bol OK, super net, ako-tak normálni ľudia, ale nič špeciálne a trochu drahé. Druhý dom bol najprv trochu šok (matka s dvomi deťmi, všade nejaké hračky a veci), ale po pár minútach som si uvedomil, že nielenže mi tá osoba neskutočne povahovo sedí, ale že aj ten dom vlastne aj vyzerá ako domov, nielen ako miesto, kde sa stretávajú nejakí ľudia a nejako tam spolu žijú. Plus cena o 40 dolárov nižšia. Týždenne. Za to si môžem cestovať hoci aj každý víkend na Gold Coast. Tiež bolo vidno, že dievča nemá ľahký život, zrejme po rozvode, dve decká na krku, kruhy pod očami a asi dlho nevie nikoho nájsť, lebo jej inzerát je na gumtree už od prvého mája, tak voľba bola jasná. Bolo celkom zábavné/milé pozorovať ako ona, na pohľad brutálne poctivá holka (ešte aj dosť veriaca) sa ma snaží oblbnúť takými klasickými ťahmi akože má ešte niekoho alebo ako je všetko tip-top, na každú moju otázku mala nejakú kladnú odpoveď. Ale tak snaha sa cení :)

Kurnik, už sa mi fakt nechce písať, idem si pozrieť ten nový diel. OK, tak som si ho pozrel, ale potom som zaspal a tak to dopisujem až dnes. Takže všetci si ku každému odstavcu pripočítajte jeden deň. Ale vy to tam máte aj tak oneskorené, tak je to vlastne jedno. A aby to nestačilo, tak dnes ráno som sa zobudil takmer na vyfučanej posteli (áno, takú tu mám), aj teraz ako tu sedím a píšem, tak len klesám ku dnu, najvyšší čas zdrhnúť. Aktualizázia 19:35: po chvíli bádania sa mi podarilo únik identifikovať, keby ste videli, ako som to zaplátal, to by ste nechápali, igelitová taška a pero, hotový MacGyver.

O dome si sme povedali, tak ešte niečo k víkendu. V sobotu sme boli loviť koaly a pozrieť na Bribie Islande, počasie nebolo zrovna ideálne, ale dalo sa. Koalu sme nakoniec po ťažkom boji našli (doslova v poslednej minúte na odchode), ale bola sviňa pekne vysoko. Ja som sa za ňou začal liepať, čo malo za následok, že sa posunula ešte vyššie, takže jediné, čo mám odfotené, je koalí zadok. Ale na pár sekúnd sa otočila aj dole a náš profi fotograf Lukáš to cvakol, takže má namakanú fotku, keď to dá na Facebook, tak vám ukážem.

Ten ostrov podľa fotiek na Internete vyzeral super, keď sme tam prišli, tak to nebola až taká sláva, v turistickom centre nás privítali na štýl "vitajte na ostrove dôchodcov". A fakt. Normálne to bol ostrov (jediný v Queenslande,  na ktorý vedie aj cesta) posiaty domami pre dôchodcov, sem tam nejaká rodinka s malými deťmi. Ale pláže mali krásne, v lete tu musí byť naozaj parádne. Doslova celý ostrov leží na piesku, ako nám stařík vysvetlil, ani pochovávať tu nemôžu "pretože by sa vám babička vrátila cez pivnicu naspäť" :) Každopádne, práve tu som si uvedomil, ako veľmi Brisbane nejaké pláže chýbajú ... tiež som si to mohol pozrieť dopredu, že.

Pôvodne som chcel ešte čo-to k práci, ale nechám to asi na samostatný príspevok, ale máte moje slovo, že dám dve historky, ktoré vás dostanú do kolien. Alebo aj nie, ale mňa by dostali, len ja už viem, o čom sú, chápete.