Dokončenie o práci a pár blbín

Už by som sa na to aj vyflákol, ale spomenul som si na tú druhú historku z práce, tak musím ten príspevok napísať, nedá sa inak. Mimochodom, našiel som ďalší blog, tentoraz priamo o Austrálii. Napriek štylistike, ktorá by zrejme Pulitzerovu cenu nezožala, je tam veľmi dobre vidieť, prečo sa jednak oplatí nerobiť drahoty a vymýšľať čo to dá a druhak prečo začať v Sydney a kašľať na nejaké detinské predstavy o zvyšku Austrálie, v Sydney je mrte ľudí, je tam práca, je to ideálne miesto na štart, bodka. Prakticky všetky ťahy, ktoré tam opisoval som spontánne robil aj ja, ale ako sa vyjadril jeden nemenovaný Slovák, žijúci osem rokov v Brisbane: "Brisbane je diera a skapal tu pes", koniec citátu. Inak najzaujímavejšie sú posledné tri-štyri príspevky, hlavne ten posledný je fakt masaker, klobúk dole, že sa na to chalan dal.

Takže, ako zo seba spraviť úplného vola, opäť v kuchynke, samozrejme. Myslím, že to bolo ešte v prvý deň, kolega mi ukazoval to ovocie a spomenul aj to, že si tu ľudia robia čaj a kávu. Káva ma nechávala chladným, ale čaj si ráno rád dám, obzvlášť ako som zistil, že môj šéf len čo vidí na stole čaj / kávu, tak ku každej úlohe dodá "... ale samozrejme, až keď si vypiješ čaj". Hneď je polhodina z pracovného času dole. No ale teda prídem do tej kuchynky, zoberiem pohár, vrecúško čaju a tak nejako inštinktívne hľadám kanvicu na vodu. Pozerám po drese - nič. Na chladničke, mikrovlnke, všade naokolo - nič. Zo zúfalstva som pozrel ešte aj do skriniek, či nie je odložená, jasné, že nie. Vravím si ty kokso, mám vysokú školu a nie som schopný prísť na to, ako si tu ľudia robia čaj. Samozrejme, vedľa bol ten kávovar, tak ako idiot som ešte aj ten skúmal, či tam nemá nejaký oddelený výdaj vody, tiež nič. Po desiatich minútach som to už išiel s hanbou vzdať, ale našťastie ten kolega vošiel do kuchynky, tak sa ho ako totálny vidlák pýtam, že preboha, kde tu zoženiem horúcu vodu ??? A on podíde k dresu, pustí teplú vodu a že: tu. Áno, im tu z kohútika miesto teplej tečie vriaca a miesto studenej teplá.

Niežeby to s tým nejako súviselo, ale keď už spomínam tie veci naopak -- tu sa lampy zapínajú tak, ako sa u nás vypínajú, zámky zamykajú tak, ako sa u nás odomykajú, nezriedka ešte aj dole hlavou a na záchodoch máme cedule, ktoré nás učia, že na záchodovej mise sa sedí a nie stojí, čupí či kľačí (zrejme pre indických kolegov).

Keby vás zaujímalo, čo vlastne robím, tak pozrite vľavo. Toto je panel na zariadenie, ktoré sa po anglicky volá "recloser". Po hodine googlenia (v práci, samozrejme) sa mi podarilo nájsť preklad: dálkově ovládaný venkovní vypínač. Tieto zariadenia majú len jeden účel - otvárať a zatvárať elektrický obvod. Ale je okolo toho sk**vene veľa programovania, to vám poviem. V skratke, je to o tom, že v minulosti, keď ste si zapojili v byte do zásuvky miešačku, tak to vyrazilo poistky všetkým v okruhu 20 kilometrov a musel prísť technik, ktorý to celé nahodil, v najhoršom prípade až priamo na vedení (to môže, a niekedy aj musí, aj dnes, viď tie dve tlačidlá vpravo hore, to je Open/Close). Tieto reclosery robia to, že jednak merajú, či nedošlo k preťaženiu siete a ak áno, tak vedenie prerušia, a druhak, a teraz to príde, skúšajú obvod ešte pár krát znova zapojiť. Mne sa to tiež najprv zdalo ako blbosť, ale štatisticky je dokázané, že 90% porúch sa fixne len púhym znovunahodením poistiek, niečo na štýl reštartu Windows. Takže toto my programujeme, že koľko razy to má skúsiť, aké veličiny monitoruje, je okolo toho celkom drsná matematika, rôzne krivky, divné výrazy, ...

Ale áno, aj na obrázok môžete kliknúť, nech tú krásu vidíte v plných detailoch.

Druhý dôvod, prečo som sa prinútil ten príspevok napísať je neskromná snaha poukázať na moju vynaliezavosť a dôvtip. Tuším som minule spomínal, ako ma veľmi frustroval fakt, že netuším, koľko vlastne musím ostať v práci, keďže síce máme karty na odchod/príchod, ale kedy presne sa to stalo vidí len šéf v nejakom divnom programe alebo čo. A ako som si všimol, tak minimálne mňa veľmi rád kontroluje. Tak som si spravil malý programík, ktorý ma odbremení od toho otravného zapisovania si časov po papierikoch a eliminuje množstvo premárnených minút v práci na minimum. Pri štarte počítača sa automaticky zapne, pamätá si to reštarty, posledné vypnutie, monitoruje to pracovný týždeň, má editovateľné zdržania pri "turnikete" a hlavne: ukazuje mi, koľko času tam ešte musím kvasiť !!! Neoceniteľná pomôcka, som na seba fakt pyšný. Šéf asi nebude chápať, ako môžem mať na tak chlp presne 8,5 hodiny denne.

Celkovo asi dosť veľa ľudí nechápe, pretože keď prichádzam, všetci sú už v práci a keď odchádzam, všetci tam ešte kvasia. Oni asi fakt idú na tie 45+ hodinové týždne, masochisti. Obzvlášť môj šéf, ten je fakt do tej firmy úplne zažratý, 10-12 hodín denne tam musí dávať.

Keď už som pri tom flákaní :), musím poopraviť môj výrok o pracovnej morálke. To, že ja nie som schopný sústredene mlátiť do kompu pracovné veci viac ako hodinu v kuse, to mi je jasné a ani to nikdy neskrývam, keď sa ma na to niekto spýta. Veľmi ma totiž zarážala jedna vec: v autobusoch, na ulici, v reštauráciach, ... všade vidím ľudí závislých na Facebooku. A myslím to doslova, oni sú schopní ma aj zvalcovať, oči neodtrhnú od toho mobilu. Nechápal som, ako títo ľudia zrazu dokážu prepnúť na osem hodín makania, ako to teda robia, keď nemajú taký asertívny postoj k hájeniu svojej lenivosti (nie každý ma to šťastie byť mnou) ? A potom som to vymákol, vlastne je to prosté, drahý Watson. Z nejakého dôvodu som vyfasoval miesto, odkiaľ vidím takmer na každého, na recepciu, oproti marketingové oddelenie, hlavný vchod, ostatným kolegov, ... všetko mám ako na tanieri vďaka vyvýšenému miestu + obrovským sklám. No a čo teda robia holčiny na recepcii či marketingu? No jasné, že majú mobil pod / pri monitore a keď nie je do čoho pichnúť, tak vytasia svoj iPhone a už jazdia prstom po skle aj zo 20 minút. Irónia je, že ja na Facebook vlastne v práci ani nechodím, lebo všetci ešte na Slovensku spia, takže aj tak by som tam nemal s kým hodiť reč.

Takže toľko dodatočné postrehy z práce. Celkovo musím povedať, že už prach ustáva, začínam si až teraz naplno uvedomovať, že ty krávo, veď ja som v Austrálii a normálne tu žijem. Týmto životným úvahám prospieva aj fakt, že na obedy musím chodiť cca. desať minút mimo firmu, cez takú parko-močiar-džungľu, čo vám poviem, fixná pracovná doba naozaj nemotivuje sa ponáhľať, majstri zenu by zo mňa mali radosť, takú relaxačnú chôdzu len tak nevidieť. Ale je to tak, až teraz si začínam všímať okolie, ľudí, v obchode či tej "jedálni" vôbec neriešim, že na mňa hovoria po anglicky, všade naokolo anglické nápisy, ... fakt divné, ale doteraz som to vôbec nevnímal, skôr to bol taký boj o prežitie, ktorý by sa mohol odohrávať kľudne aj na východnom Slovensku :)

Chlapi, začína to byť už moc dlhé, takže o baráku dáme až příšte, oka? Mám už nový počítač, mobilné internetové pripojenie (ktoré je rýchlejšie ako to, čo mám v práci a kde som rozflákal $50 kredit za tri dni, keďže som inštaloval kopec somarín), zosilovač za $19, nábytok, papuče, bicykel, teplú perinu, radiátor a na stene Macka Pú a fosforeskujúce hviezdičky.

Domáca niekam zmizla, od piatku sa tu aj s deťmi neukázala, tak nabudúce dáme o živote s ňou a tým Indom, garantujem vám, že o ňom je to oveľa väčšia prdel :)