Je 10:18pm (22:18 po slovensky, chápete), sedím u seba v izbe a jednak nejako nemám do čoho pichnúť a druhak sa s vami musím podeliť o historku, ktorej by som sám neveril, keby som to nezažil.
Aby ste mali úplný kontext, čo nám sa to na 40. výročie prihodilo a ako to, že to nepíšem v práci a dokonca len pár dní po predošlom zápisku sa musíme vrátiť o niekoľko týždňov dozadu. Pôvodne som to chcel spomenúť v tom predošlom zápisku, potom som na to zabudol a potom som si vravel, že ále, dlabať na to, aj tak mi budú len všetci rodičia závidieť. ;) No, tak here goes.
Jankina sestra sa o dva týždne vydáva. Keď sme sa to dozvedeli cca pred tromi mesiacmi, tak ja som samozrejme povedal, že ani za prase nikam neletím, ja si to tu plánujem odsedieť plné dva roky (neletel som takto domov aj kvôli inej, smutnejšej, príležitosti) no a samozrejme ušetriť za vagón peňazí - pretože nielen samotné letenky sú výdaje, ale hlavne fakt, že ja som niečo ako živnostník (žiadne platené dovolenky, sviatky či PN-ky), takže odísť na tri týždne s bežiacim nájmom by bola ekonomická samovražda. Špeciálne keď niekedy v júli by sme chceli ísť ešte na dovolenku na Tasmániu (sneh - Hobart - wombaty, viac k tomu nemám čo dodať).
Kupodivu ich spoločná kamarátka dala Janke nevídanú ponuku: ona sem (znova, už tu raz bola!!!) priletí, pobudne zo dva týždne, a spoločne odletia na Slovensko. A potom zase Jankini rodičia priletia zo Slovenska sem na pár týždňov. Vnímavejší čitateľ si isto všimol zaujímavej zhody viacerých pozitívnych javov: nielenže si obaja rodičia oddýchneme od detí (niekto viac, niekto menej ;)), ale ešte tu budeme mať na 2+2 týždne dobrovoľných pomocníkov na hranie sa s deťmi on top of that.
(toto píšem v predvečer ich odletu, uvidíme, aké nadšenie bude panovať po prílete na Slovensko resp. potom po mesiaci strávenými s deťmi a prílete sem, keď tu s nimi ešte budú musieť ostat ďalšie dva týždne ;))
Do toho ešte karty zamiešal ten šialený konflikt v Iráne a následné zrušené lety (hádajte, cez ktorú krajinu mali pôvodne letieť...) a potom ešte následné zvyšovanie ceny benzínu prakticky každú hodinu, takže naozaj sa zdalo, že z letu nakoniec nič nebude. Lebo je sakra rozdiel cestovať 35h s tromi prestupmi sám vs. s dvomi malými deťmi. Nakoniec Janka niekde vydolovala let Brisbane - Hong Kong - Zurich - Košice (!) za cca 27h dokopy, čo aspoň na papieri vyzeralo ako celkom dobrá voľba. Cenovo to bolo "len" o 30% drahšie, o pár dní už tie ceny skákali aj o stovky percent nahor. Čiže fakt v hodine dvanástej.
Koniec dobrý, všetko dobré, čo? No iste, o čom by bol potom tento príspevok, že?
No, čiže ako bol víkend, tak som rozmýšľal, či ísť do práce alebo nie tie posledné dva dni do odletu (pondelok+utorok). Na chvíľu ma totálne zmiatla naša účtovníčka zo Sydney, ktorá posielala mail, že pre moje narodky sa v pondelok nejde do práce (ako sa ukázalo, len ak ste v NSW, WA atď ale nie v QLD - tu by sa nešlo do práce len ak by sviatok padol na nedeľu... ale ako som spomínal, mne je to teraz vlastne šuma fuk, neplatené voľno). Nakoniec som si povedal, že však budú mesiac preč, tak predsa nebudem posledné dni, ktoré by sme mohli byť spolu, sedieť niekde v robote. Čo sa ukázalo ako rozhodnutie, ktorého dôsledky by sme neodhadli ani v najdivokejšom sne.
Sedím si teda tak s deckami v obývačke a Janka len tak z ničoho nič utrúsi pri balení pasov poznámku, typu "snáď Ondrejovi nebudú robiť problémy, keď ešte čaká na tie svoje víza" a balila ďalej. Chvíľu som tak čumel do blba, potom si vravím, že hmm, jeho návštevnícke víza samozrejme už dávno neplatia a ak by aj platili, tak predsa sú zrejme nahradené tými premosťovacími, o ktoré sme tak úmorne bojovali, nie? Tak zadám do Gemini (ChatGPT už fakt nikto nepoužívajte plz) otázku, že ako je to s tými bridging visa a cestovaním? A ani dlho nemusel rozdumovať, hneď vypľul odpoveď, že kámo, ak si nepožiadal o Bridging Visa B (čas vybavenia 2-4 týždne) a máš len Bridging Visa A, tak si môžeš ísť pískať - po odlete z krajiny ich Ondrejovi okamžite zrušia a nebude sa môcť vrátiť. Technicky vzaté, žiadosť o plnohodnotné detské víza bude bežať ďalej, ale čo z toho, že dovtedy budeš pozerať na Austráliu zpoza oceánu, že?
A teraz sa dostávame k punch line, ako vravia stand-up komici. Ja sa deň pred odletom dozviem toto a jediný človek, ktorý mi vie poradiť, naša migračná agentka, žije v Sydney, kde čo? Majú ten deň voľna, takže tam nikto nedvíhal telefóny.
Menej ako 24h pred odletom. DVADSAŤŠTYRI HODÍN!!!
Chvíľu som sedel ako obarený, ten pocit sa inak ako totálna paralýza nedá opísať. Nám proste vôbec nenapadlo skontrolovať Ondrejove víza. Čo môže človek v takej chvíli spraviť? Zdalo by sa, že odpoveď je jasná (nič, resp rovno zrušiť letenky), ale tak odmietol som sa rovno vzdať, tak som si povedal, že skúsime zariskovať - podám tú žiadosť dnes, akože deň pred odletom, a aj keď bolo všade zdôrazňované, že musíš byť prítomný v Austrálii nielen počas podávania, ale aj do momentu rozhodnutia, možno to nejako uhráme, že splnili sme aspoň tú prvú polovicu a extrémne okolnosti a ... a vôbec, nemalo to žiadnu oporu v realite. Ale mňa ešte realita nikdy nezastavila. ;)
No tak otvorím tú stránku, našťastie tam bol online formulár a nielen poslanie PDF-ka do čiernej e-mailovej diery ako v prípade Medicare. A tým sa začala malá séria zázrakov. Najprv tam teda zadám dátum odletu (...zajtra...) a stránka ma upozorní, že hmm, tvoj čas odletu je vo veľmi blízkej budúcnosti, mal by si to podať ako urgent žiadosť, tu je odkaz.
No tak postupne tam zadávam rôzne údaje (vrátane potvrdenia o zaplatení $190 AUD, jop, ja som si za túto mizériu ešte aj zaplatil s vedomím, že som tie peniaze zrejme práve spláchol do záchodu), a predposledná otázka: žiadal si o tie "veľké" (doslova substantial) = detské víza cez našu stránku (ja nie, ale migračná agentka áno), dám teda áno. Ďalšia otázka: ak si žiadal cez našu stránku, mal si teraz s touto súčasnou žiadosťou problémy to cez ňu urobiť? What. No nie, nemal, dávam nie. Odpoveď: no tak to urob cez našu stránku. Čo nemôžem, lebo systém neeviduje žiadny vzťah medzi mnou a Ondrejom, čiže ja ako permanent resident nemôžem žiadať o nejaké bridging visa. Help.
Tak sa vrátim na tú poslednú otázku a vravím si YOLO, dám tam, že som mal problémy to cez ich stránku urobiť (technicky vzaté som neklamal). A tam ďalší zázrak, okej, neva, tu to vyplň u nás.
No tak vyplním ten PDF formulár, priložím ešte X ďalších dokumentov (vrátane pozvánky na svadbu, po slovensky, lebo o ten typ B sa dá žiadať iba pri závažných okolnostiach typu choroba, smrť, biznis dôvody a ... "significant cultural event") a odošlem. Samozrejme, žiadne potvrdenie, na mail, na stránke, nič. To bolo 12:20pm, odhadom tak 4? hodiny do zatvorenia všetkých pracovísk, z ktorých ešte dve tretiny doma sviatkujú.
O 1:10pm sa stal ďalší malý zázrak - keďže som sa tej migračnej agentke nedovolal, tak som jej len poslal zúfalú sms, či si to náhodou neprečíta. Neprečítala, ostalo to nevidené celé hodiny. A ... zrazu mi volá späť. V krátkosti som jej vysvetlil, akí sme idioti a ona mi len tak na konci povie, že jj, ona dostala z immi department email (ako Ondrejov primárny kontakt), že sme podávali túto žiadosť a v ňom bolo, že sme ju podali nesprávne. Na jednu stranu to vo mne zapálilo maličký ohník nádeje, že možnože tie urgentné žiadosti majú radené podľa dátumu odletu (podľa tohto kritéria sa tým pádom vždy dostaneme na prvé miesto, lebo nikto v Austrálii nemôže byť tak sprostý, že žiada o vízum deň pred odletom), ale na druhú stranu som bol opäť totálne paralyzovaný, lebo ani tá agentka nevidela na tej žiadosti nič zvláštne.
Nakoniec sme dospeli k záveru, že napriek tomu, že tam bolo explicitne napísané, že ak má žiadateľ menej ako 18 rokov, tak to nemá podpisovať, tak ja, ako človek, ktorý to zaňho vypĺňal (dokonca tam bola kolónka "kto vám pomáhal s vyplnením", oni majú kolónky fakt na všetko), som tam zrejme ten podpis dať mal. Samozrejme, aby tá ikonka podpisu fungovala v PDF priamočiaro, tak to by som chcel veľa, tak som musel niekde na nete nájsť stránku, ktorá vie na dané miesto vložiť akože-reálny (písaným písmom) podpis. Vložím, uložím, otvorím v prehliadači a zrazu pozerám, že hm, tie jednotlivé políčka nevidno až pokým na ne nekliknem.
Spätne som overil, že to isté sa deje aj s tým pôvodným PDF. Tak si tak vravím, že čo keď toto bol ten problém, keďže jediné, čo tej agentke v maile spomenuli bolo, že tá žiadosť je "blank/incomplete". Ona to PDF-ko vedela otvoriť v pohode, ale čo keď...?
Tak som nakopol ďalší PDF editor, ručne prekopíroval všetky políčka z pôvodného PDF (... a šiel opäť na tú stránku vygenerovať ďalší fake podpis...), toto PDF som dal tlačiť do PDF :D, overil vo všetkom, čo vedelo PDF-ka otvárať a čuduj sa svete, teraz tam už nič nemizlo (technická poznámka: neskôr som sa pýtal Gemini, že či je toto akože niečo bežné a kupodivu je. To vysvetlenie je tak technické, že aj mne to hlava nebrala).
Toto samozrejme zožralo neskutočné množstvo času, takže keď som stlačil SUBMIT, bolo už 2:16pm... jo, možno menej ako dve hodiny, kým sa úradníci začnú baliť domov? Tie nervy a duševné vypätie sa ani nedajú opísať. Medzičasom som otvoril chat leteckého dopravcu s otázkou, kedy najneskôr musím zrušiť / prebookovať let (pretože čo iné sme mohli robiť - zrejme do pár dní by odpoveď mala prísť, ale stálo by nás to ďalšie stovky dolárov, v lietadle už ostalo len pár shiťáckych miest atď), na odpoveď som čakal... čakal... čakal... a ešte som dostal pod nohy ďalšie polienko.
Keď som zaplatil za tú žiadosť, stránka mi zobrazila nejaké IDčko platby. To som skopíroval do toho prvého PDF-ka, potom som si stiahol potvrdenie o platbe a priložil ho k žiadosti. Ako som odoslal tú prvú žiadosť, tak som to potvrdenie zmazal, lebo veď načo mi bude, keď je aj tak prítomné v tom immi systéme, nie? (to som si overil, že fakt je)
No. Ako som vypĺňal tú žiadosť znova, tak samozrejme, že som tam skopíroval tie pôvodné údaje, ale keďže som nemal už to potvrdenie, šiel som do immi systému, stiahol to odtiaľ, priložil, odoslal...... a potom pozerám, že to IDčko platby je tam zrazu úplne iné. Just like that. Čiže ja som podal žiadosť, kde som uviedol to IDčko (dokonca na viacerých miestach) a potom priložil potvrdenie, kde to IDčko bolo úplne iné. Doteraz nechápem, o čom toto bolo, prisahal by som, že to IDčko bolo aj v tom immi systéme predtým iné. Každopádne, ja už som nemal kapacitu (a vlastne ani čas) s tým čokoľvek spraviť, takže som si povedal fuck this shit a už len pozeral do steny a čakal na toho týpka na chate leteckého dopravcu...
... až do 2:56pm, keď... mi došiel email, že We have issued you a Bridging B visa !!! No a potom týpek odpísal, že zmeniť sa to dá aj 3h pred odletom. :)
Čiže aby sme si to zrekapitulovali. V systéme, ktorý je povestný svojou preťaženosťou, som počas (takmer) celonárodného sviatku žiadal o víza, ktoré sa bežne vybavujú 2-4 týždne, a:
- dostal možnosť podať žiadosť urgentnou cestou len na základe toho, aký dátum som tam uviedol (inak by som sa o tejto možnosti v živote nedozvedel)
- moja migračná agentka, ktorá mala voľno, bola taká workoholička, že aj vtedy pozerala pracovné maily a zbadala tam ten oznam o neúspešnom podaní (inak by som nič ďalšie nerobil a len čakal...)
- ten oznam prišiel do hodiny od podania
- podal som druhú žiadosť s nesprávnym ID platby, na ktorú prišla odpoveď za menej ako hodinu
- tá odpoveď bola kladná
- a to najlepšie na koniec: ak by som išiel do práce, tak by som nezachytil tú Jankinu poznámku o vízach a ak by táto debata náhodou prebehla, tak by to bolo tak o piatej popoludní, kedy by sme s tým už fakt že nič nemohli spraviť
