Áno, z Tasmánie, nebudem už predsa meniť názov blogu či nebodaj zakladať nový. Toľko vody pretieklo od novembra 2016 dolu Brisbane River, až nakoniec už okolo žiadnej Brisbane River nechodím a vlastne ani ten rok 2016 už nemáme. Ale je to v istom smere fajn si prečítať ako som nastupoval do práce a teraz to tak vlastne zhodnotiť, že nakoľko som bol totálna naivka. :) Takže pšátelé, vítejte pri špeciálnom tasmánskom vydaní nášho občasníka "Ako sa máš, prečo nenapíšeš, žiješ ešte, dokedy ešte budeš v Austrálii a ak dále".
Jeden z dôvodov, prečo sa mi už nechcelo písať bolo aj to, že sa toho v Queenslande až tak moc nedialo. Niežeby tam bola nuda, to nie, ale predsa len, po tom cca roku a pol to už začínala byť taká rutina, priam až stereotyp -- práca, škola, niečo cez víkend, robenie nejakých Atari vecí, platenie nájmu a jedla každý týždeň... fakt nič mega. Mladej sa pomaly blížil koniec školy a mne sa pomaly blížil môj "svätý termín", august 2017, odkedy môžem z Austrálie s kľudným svedomím na päť rokov vypadnúť. Pôvodný plán bol teda okolo októbra (koniec nájmu) proste všetko nahádzať do bední, poslať na Slovensko a seba tam pribaliť leteckou trasou tiež. Ale ako to už býva, človek mieni, pán boh / žena mení, takže miesto toho, aby som si teraz užíval pochmúrne počasie na Slovensku... si ho užívam na Tasmánii (ok ok, už nie, už tu fakt začína leto).
|
Celé moje "kráľovstvo", vďaka ktorému som v QLD prežil |
Tasmánia je výsledkom kompromisu: neísť ešte na Slovensko, ale ani neostať v Brisbane či podobnom m(i)este, keďže som už mal IT práce akurát tak po krk. Lebo ako to už býva, nič pekné netrvá večne, takže ani tá super ospevovaná práca z minulého príspevku dlho nevydržala -- po čase nás premiestnili z tej pohodovej miestnosti, kde človek mohol pracovať, rovno medzi robošov z výrobnej linky, takže bordel, hluk, debilné rozhovory a kuchynka pre 30 ľudí sa zrazu stala mojou každodennou realitou. Dokonca ma počas júla / augusta prinútili makať päť dní v týždni, čo mi rozhodne v takom prostredí nepridalo na nálade. Skrátka, mal som tam už toho plné zuby, lebo práca, kde už sa kvôli hluku ani flákať nedá sa nemôže nazývať normálnou prácou. ;-)
|
Posledné dni pobytu boli naozaj výzva |
Takže v októbri nastal šialený kolotoč rozpredávania a rozdávania vecí, celková bilancia nebola zlá, myslím, že sme dostali späť zhruba toľko, za čo sme tie veci kupovali (niektoré sme predali drahšie, iné lacnejšie, v tomto smere bol hviezda jeden týpek, ktorý nám za dve stoličky zaplatil dobrovoľne $150 len aby sme ich nepredali, pretože citujem "už dva týždne nevedia kúpiť žiadne stoličky"). Urobili sme ešte pár výletov, poslali si nepotrebné (hlavne moje počítačové) veci v troch bedniach na Slovensko (3 a pol mesiaca loďou, to som fakt zvedavý, čo z nich príde) a hurá lietadlom na Tasmániu.
|
Naše AirBnB ubytko |
Tasmánia je inak celkom pohodová krajina. Počasie plus mínus ako u nás (len opačne), architektúrou pripomína taký anglický vidiek, plno krásnych domov, víl, rezidencíí z veľkých kameňov, všade kaviarne a reštaurácie (takmer vyhynutý druh v Brisbane) ľudia nie až takí falošní a preafektovaní, plno lesov, relatívne vysokých hôr a jazier, krásnych scenérii, mestá sú plné zelene a záhrad s kvetmi, domy majú veľké okná (!!! úplne som za toho 1.5 roka zabudol, aké je to dívať sa z okna) ... len tu nie je pre mňa žiadna práca. Pár hovadín ako správa sietí, nejaké weby, ale to je asi všetko. Momentálne ma zachraňuje hlavne to, že tí v Queenslande mi ponúkli prácu na diaľku, ale jednak to nepotrvá večne a druhak mladej sa tu stále nepodarilo si niečo nájsť aj napriek tomu, že je k dispozícii full time. Takže situácia bola taká, že sme boli tretím týždňom na AirBnB, pálili prachy, sem tam dačo zarobili, ale -- stále netušili, čo bude o týždeň.
|
Typický stavebný materiál a vzhľad |
|
Naše nové auto, zobrali sme to najlacnejšie |
Nakoniec padlo drsné rozhodnutie, kúpime si auto, budeme cestovať, skúšať menšie mestá (predsa len, každý vždy začína v Hobarte či Launcestone, ale je tu spústa malých fariem a dediniek) a aj keď nič z toho nebude, nič sa nedeje, lebo uvidíme kus krajiny. Už-už sa k tomu aj schyľovalo, ale potom som si spomenul na mojich poľských kamošov, ktorí ma v Brisbane začiatkom roka navštívili a oni bývali u rôznych ľudí ako dobrovoľníci -- dačo odpracovali, dostali za to ubytko, stravu, možnosť sprchy, oprania si vecí atď. Pozreli sme Tasmániu, dokopy 10 fariem, napísali sme všetkým a kupodivu takmer všetci aj odpísali (kto by aj neodpísal na ponuku mať otrokov zadarmo, že?) Náš kvázi plán bol, že odpracujeme tých 5 hodín, čo sa vyžaduje, ja môžem niečo spraviť pre tú firmu v Brisbane, mladá si bude hľadať ďalej prácu a len čo niečo klapne, tak tam sa usadíme. Cestovanie nie je problém, aj keby sme mali ísť z opačného konca krajiny, tak je to otázka hodín, nie dní.
|
No dobre, tak len veľmi podobné |
A tak sa aj stalo. Nakoniec sme si ako prvých vybrali takých hipisácky postarší manželský pár, takmer priamo v Hobarte, takže sme sa ani moc sťahovať nemuseli. Ale bohatstvo, tá drina. Vôbec sa mi nedarí nájsť čas, priestor (majú dosť malý dom aj izby) aj silu niečo robiť do práce, a ak aj áno, tak to zase ich predstava nášho spolužitia naráža na tú moju (niet nad to stráviť večer počúvaním pi..vín o čakrách, svetovom mieri a zelenine). Akože ten jej manžel je ešte celkom v pohode (taký ten silou prinútený vegetarián, ale dá sa s ním celkom dobre robiť sranda), ale ona, ach. Ako bonus sme nakoniec zistili, že doma usporaduváva stretnutia svojich kamošov, ktoré v jej profile nazvala ako "thought provoking discussions", ale v skutočnosti išlo o zasadanie ich sekty (Bahá'í, ak sa vám to chce googliť) s našou povinnou účasťou. Parádička. Ale zase -- minuli sme za posledné dni úplné minimum peňazí, a víkend máme pre seba. Každopádne to dlhšie ako týždeň nedáme, ešte aj z toho vegetariánskeho žrádla mi za chvíľu bude zle. ;-) No, vrchol môjho osobného a profesionálneho života, čo si budeme hovoriť.
Najbližšie ideme k jednému Miroslavovi niekam totálne, ale fakt že totálne do paže do hôr -- syn ukrajinských rodičov, v troch rokoch prišiel na Tasmániu, teraz má tak odhadom okolo 70. Som zvedavý. Zatiaľ trávime čas v hosteli pri Launcestone, ktorý je z 99.9% zaplnený ľuďmi z Japonska a Kórei. Ryža everywhere!!!
Ináč tiež je zaujímavé, ako málo domov a bytov na (zdieľaný) prenájom v Hobarte a celkovo v Tasmánii je. V tých veľkých mestách totiž radšej ťažia z turistov a AirBnB a do tých menších buď jakživ cudzinec nevstúpi (takže sa ani nesnažia) alebo to majú výsostne ako chatky pre ľudí na víkend, za dosť drsné ceny, samozrejme.
|
Naši susedia v Hobarte. Úplne vážne, takýchto domov je v New Town časti plno. |
Rozmýšľam, čo také ešte spomenúť. Ako vidno, hovoriť o nejakých plánoch je takmer nemožné, ja ani len netuším, či odídeme domov preto, lebo budeme chcieť alebo proste preto, že došli peniaze či trpezlivosť s takýmto nomádskym životom. Veľmi ale dúfam, že sa nám podarí pocestovať po horách, kempoch, pozorovať wombatov a diablov priamo v prírode, spraviť nejaké túry, ... to by bolo fajn.
|
Snäh hneď nad mestom, začiatkom leta. Môže byť. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára