Dnes máme príjemných jarných 35 stupňov. Vyslyšal som náreky publika a zmenil si ten pôvodný vzhľad na niečo normálne, hlavne mi tam vždy chýbal ten archív, tak tu to máte. Kto háda, že nikomu ten vzhľad nevadil a bola to len moja aktivita na vyplnenie pracovného času, háda správne.
Za poslednú dobu sa toho aj relatívne veľa udialo, boli sme v Redcliffe pozrieť, takže prvý raz za môj pobyt v Austrálii môžem povedať, že som sa kúpal, do vĺn narážal a po piesku chodil v skutočnom oceáne, na reálnej pláži. Celkovo ten Redcliffe má dosť blízko k môjmu "austrálskemu snu", prenajať si domček na pláži, chodiť si ráno zabehať na pláž atď ale ... je to tak v prdeli ďaleko! Keby som sa rozhodol bývať na Redcliffe, to už by som rovno mohol ísť bývať na Stradbroke Island, ktorý je hneď vedľa a je to vraj raj na zemi (akurát sa tam tento víkend chystáme pozrieť). Bojím sa, že bez auta a/alebo práce z domu sa mi tento sen len tak nesplní, v akejkoľvek časti Austrálie.
Druhá dôležitá vec je, že som tu našiel predávať bryndzu:
Aby som bol presnejší, ja by som ju našiel, keby som nebol slepý, ale nehynúca sláva za tento chrabrý čin patrí Kataríne, tiež známej v Austrálii ako Catalyn, ktorá nielenže prispela k objavu zadnej miestnosti s regálmi s európskym jedlom v jednom gréckom obchode, ale aj v tom istom obchode si takmer hneď pri pokladni všimla tohto nenápadného tégliku, a to v momente, keď už sme neverili, že niečo také existuje (tam vzadu mali obrovské množstvo rôznych európskych syrov, ale tento nie). Ako to chutí a ako sa mi podarí spraviť bryndzové halušky, to si povieme nabudúce, pretože miesto varenia práve píšem tento článok. Blbé, čo?
Ako tak pozerám, ten blog sa čoraz viac vzďaľuje svojmu pôvodnému zámeru a to zaujímavo informovať o Austrálii, no a ... tento príspevok nebude výnimkou. Poviem vám totiž ako vyzerá zoznamka.sk na austrálsky spôsob.
Akože som sa k tomu dostal, pýtate sa? No to je tak, chodím stále na tú ruštinu a s tou ruštinárkou si aj napriek dosť výraznému vekovému rozdielu dobre rozumieme, takže minule ma pozvali na obed (k***a, to bolo žrádlo, skoro som zabudol, ako chutí reálne jedlo) a ako som sa tam tak vykecával s jej rodinou, tak jej syn ma poprosil, či mu "nepomôžem" (čítaj nepoviem mu odslova doslova a nespravím to nakoniec sám) nainštalovať všetky tri Windowsy vedľa seba. No a ako asi tušíte, tak to chvíľu trvalo, tak mi rozprával všelijaké haluzné historky v mixovanej ruštine s angličtinou.
Jedna z tých historiek napr. bola, ako sa učil robiť s Photoshopom. Zobral svoju fotku, dal do pozadia vodku, napísal tam niečo v zmysle "Medzi Rusom a Vodkou existuje zvláštne puto" a drbol to na Facebook. Na druhý deň mu volá chlapík zo Smirnoffu, či môžu ten obrázok použiť v ich kampani v Rusku. Masaker, nie? Koľko grafikov sa o toto snaží celý život? :) A videl som ten obrázok, áno, vyzeral presne tak, ako keď sa učíte pracovať s Photoshopom jeden deň.
Alebo mal plno brutálnych historiek, ako ho oslovujú ženské, lebo si myslia, že je druhý Mark Zuckerberg, pretože vyzerá strašne inteligentne a zazobane :D Tak som mu povedal, že keď pôjde nabudúce von, nech ma kľudne zavolá.
No, ale späť k tej zoznamke. Rozprával mi aj ako mu ženské vypisujú, že vraj to je stránka, kde si každý nájde niekoho, že to majú priamo v slogane či čo. Tak si vravím, chlapče, ešte sa máš čo učiť, ale tak jasné, že som sa spýtal na meno :) Mno. Ehem. EHEM. Bože, pomóc.
Ako by som to... keďže za mojich mladých čias som bol naivný a s neexistujúcim spoločenských životom (už som vyrástol, takže naivný už nie som), tak mi pokec či zoznamka cudzie neboli a teda mám relatívne dobrú predstavu, čo sa od toho dá čakať. 20-30% klasické "pindy", 40-50% také normálne holky, a 10-20% je to, čomu sa v odborných periodikách hovorí obludárium. Vzhľadom na to, že chodím tu po uliciach už nejaký ten pátek, tak vidím, že tie baby sú tu fakt dosť pekné, dbajú o seba, proste čakal som možno dokonca aj lepšie výsledky ako u nás. Viac vedľa som byť ani nemohol :)
Začnime najprv sekciou "o sebe" (nebudem tu dávať odkazy ani fotky, nech sa to nikoho nedotkne, chápeme sa). 90% je v štýle "mám oporu vo svojich priateľoch a rodine" (vždy pokope, vždy spomenuté, aby daná osoba ani len omylom nebudila dojem, že snáď nemá skutočných priateľov a fungujúcu rodinu). Na druhú stranu, takmer nikde nič na štýl našeho "moi quasnucqi xawinqowja". V sekcii "koho hľadám" opäť takmer vždy požiadavka "down to earth" chalana, čo si naozaj netrúfam preložiť, znamená to snáď niečo ako racionálne zmýšľajúci jedinec, zrejme je Austrália plná iracionálnych ľudí, iné vysvetlenie nemám. No a teraz samotné osoby... ach jo. Keby som tú stránku videl pred odchodom do Austrálie, tak by ma sem nedostalo asi nič na svete :D
Kategória obludárium tvorí cca 60% (smrteľne vážne!!!), ďalších 20% sa do obludária prehupne len čo kliknete na druhú / zväčšenú fotku, 10% sú normálne holky a 10% tie vymachlené pindy. A z posledných dvoch menovaných je polovica samozrejme po rozvode a s dieťaťom. Čiže zhrnuté a podčiarknuté, v Austrálii na internetovú zoznamku fakt ísť nechcete, treba ísť do mesta, tí ľudia sú tu fakt oveľa zhovorčivejší, bežne sa nám holky prihovárajú aj samé. Čo mi pripomenulo ešte jeden fenomén, pre ktorý som nemal vhodnú príležitosť spomenúť ho -- tu je úplne bežné, že dcéra, hoci aj 25-ročná ide v sobotu večer piť do Fortitude Valley s ... mamou. Keby sme to videli raz, dva razy, tri... ale štatisticky to vychádza na cca 5% všetkých holiek, ktoré stretávame, masaker.
Čo tak pozerám, ani som vám nespomínal, že sa sťahujem. O dve ulice vedľa. Proste už som toho mal plné zuby, furt tá hudba, furt to prasa, všetko má svoje hranice. Tak som po úmornom hľadaní nakoniec našiel parádny dom, kam sa mám sťahovať túto sobotu, stojí o 40 dolárov týždenne menej, vlastná kúpeľna, klimatizácia, balkón s výhľadom na mesto, dom zvnútra vyzerá ako palác, pretože má prvé poschodie len na polovici jeho plochy, proste idylka. Ľudia žiadni mega sympaťáci, muž a žena, vyzerali, že hľadajú niekoho, kto sa im nebude moc motať pod nohy a robiť hluk a to spĺňam dokonale :)
Čo sa týka najbližších mesiacov, tak sa to už začína nejako rysovať, v práci končím začiatkom decembra, skúsim pocestovať v Queenslande do cca 20.12., prísť na Slovensko na Vianoce a Silvester a niekedy v polovici januára začať ten kolotoč odznova v Melbourne. Lukáš vravel, že ak mu to čas dovolí, že ma tam kľudne zvezie (náklady by som platil ja), takže nakoniec by som mohol mať super trip a vyriešené sťahovanie zároveň. V Melbourne ideálne nejaký kontrakt na pol roka, potom v júni letenka smer Vladivostok a 3 mesiace o mne nebudete počuť :) Ešte rátam s variantou, že by som našiel kontrakt len na 3 mesiace, to by som potom prišiel na Slovensko, dokončil Balkán a prišiel do Ruska zo západu. Po Rusku Sydney, tam dotiahnem tých 730 dní potrebných na predĺženie Permant Resident víz, keď mi vypršia tie súčasné a potom... potom netuším. Buď pôjdem na Nový Zéland pozrieť (bavíme sa o cca polovici 2015) alebo pocestujem po Austrálii, vyslovene len tak, na miesta, kde som ešte nebol (Tasmánia, Severné Teritórium, vnútrozemie) a budem tam oberať ovocie alebo podobnú haluz, lebo tam IT job asi nenájdem. Celé by to mala zavŕšiť žiadosť o občianstvo niekedy v roku 2017, ale či na to budem mať dostatok vyžadovaných dní strávených v Austrálii a všeobecne či v tom budem vidieť zmysel, tak to ani srnka netuší. Ako sa poznám, tak by som sa vôbec nedivil, keby som si v Rusku povedal, že môžem osrať tie koaly a idem domov ;)
A aby ste nepovedali, tak jedna pikoška z domáceho prostredia na záver. Včera ku nám došla sestra domácej a jej dve decká, áno, rátate správne, počet ľudí v dome stúpol na deväť aj so mnou, pribudol ešte aj jej brácha, ale zase ubudol ten jej pošuk (nemal kde spať, gauč mu obsadili :D). Nie som si istý, že prečo, ale domáca vymyslela "dobrodružné prespanie" pre všetky štyri decká. Takže. Malá anketa, prespanie sa konalo:
a) v obývačke
b) vonku v stane
c) v garáži
Správne, decká spali v garáži. Kto si myslí, že austrálske garáže nie su za****né od oleja, prachu, špiny a neviem čoho ešte a miesto toho ide o krásne a presvetlené miesto, myslí si zle. Normálne im tam dala matrace, plachtu, deku a fakt tam spali. Keď som toto videl, tak som tým deckám s pobavením a neskrývaným sarkazmom povedal, že to majú za odmenu, nie za trest. Domácu to pobavilo, deti už menej. Haven´t you garaged your kids yet? Call us now!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára