Ako som sa k tomuto stavu dopracoval? Jednoducho. Po tom, čo som hrdinsky ustál nejakú podivnú chrípkovú vlnu v našej firme (takmer každého v kancelárii to skolilo, ja som hrdinsky chodil do práce celý čas a vyležal to cez jeden víkend; alternatívny výklad tejto situácie môže byť ten, že ja ako zdroj som to už mal len vo výbehu zatiaľ čo všetci naokolo to odo mňa chytili naplno :)) som už aj začal pomaly prepadávať sebaklamu, že v tej Austrálii naozaj funguje aj to zdravie lepšie, žiadne že ide zima, ide zápal pľúc, to bol taký môj každoročný rituál.
V stredu tu bol sviatok (to by bolo na samostatný odstavec až dva, čo je to za pakáreň, ale čaj sa míňa, chápete), tak sme s Lukášom išli znova na Gold Coast naháňať veľryby, pretože na prvý raz sme ich teda veľa nevideli a v letáku bolo, že ak neuvidíme veľryby, môžeme prísť znova. A tak sme prišli. Ono aj o tej prvej návšteve by sa dalo všeličo popísať, ale opäť, čaj. No takže v stredu tu bolo krásnych zimných 29 stupňov, ideálne na
V nedeľu som (s istou satisfakciou, že si môžem minúť svoje nahromadené dni na osobné voľno, nemýliť s dovolenkou, lebo fakt som sa bál, že mi to prepadne -- na pohreb či svedčiť k súdu som sa fakt nechystal) napísal do práce, že idem v pondelok (dnes) k doktorovi a že nech si nemyslia, že to za deň rozdýcham, že o to som sa snažil celý víkend. Pozrel som si teda dve najbližšie kliniky (silné slovo, o tom neskôr), čo to zhruba bude stáť a ráno tam zavolal. Začínalo sa to dosť sľubne, aj keď samozrejme autobus ma odviezol úplne inam než deklarovala stránka Translinku, ale tentoraz v môj prospech, takmer pred kliniku. Vyplnil som vstupný formulár, chvíľu posedel (bol tam vlastne len jeden Aborigénec /áno vážení, takto sa to povie spisovne ;)/ a pár matiek s deťmi) a zavolala ma taká aziatka, ktorú by ste si v pohode pomýlili s tými slečnami na recepcii, pretože nič z jej oblečenia ju ako doktorku neidentifikovalo. Nevravím, že je na tom niečo zlé, ale celkom ma to prekvapilo. Taktiež tá ambulancia, snáď až na to lehátko, príliš naše ambulancie nepripomínala, ani veľkosťou, ani vybavením. Takže deti, len pekne pindajte na naše zdravotníctvo aj naďalej, to čo dostávame my zadarmo a to, za čo som si tu ja platil bol teda dosť drsný rozdiel a nie práve v prospech tejto kliniky.
Dosť som bol zvedavý, že ako sa bude nasledovná procedúra líšiť od našej, taktiež s akou diagnózou príde, pretože ako som spomínal, ja som v zapálených hrdlách, prieduškách a pľúcach ako doma, takže už som vedel pohľadom do zrkadla, že toto sa čajom nefixne. No. Ehem. Najprv také klasické otázky, že či som na niečo alergický, či niekto z rodiny má nejakú chorobu a tak, takže to sme v pohode rýchlo absolvovali. Popísal som jej príznaky (mierna teplota, občas kašeľ, to hrdlo), snažil sa zdôrazniť pôvod (autobus - klimatizácia), ale tu som si fakt nie istý, či ma pochopila, pretože to okomentovala slovami "áno, v autobuse môže človek kadečo chytiť", ale OK. Zmerala mi ešte raz teplotu, v uchu :), "Hm, 37.4, to je taká normálna teplota" (zrejme tu to skutočne normálna teplota je), potom mi zhruba zhrnula, z čoho to človek môže mať (popravde príliš som tomu nevenoval pozornosť, jednak ja viem, z čoho to mám a druhak tam až príliš často žonglovala s vírusmi, baktériami a bunkami, takže som sa po čase aj tak stratil), vravím si, napíš mi už tie ATB a môžeme si ísť obaja po svojom.
Začala teda tým, že obvykle to ľuďom stačí vyležať, zobrať Panadol, nejaké vitamíny... a ešte sprej do hrdla, na úľavu bolesti. Mňa to hrdlo zase až tak nebolelo, ale vravím si, OK, skúsime. Takže už len čakám, kedy tam dopíše tie ATB a ... nič. Pýta sa, že či mám ešte nejaké otázky. Tak som na ňu chvíľu pozeral, rozmýšľal, ako sa čo najslušnejšie spýtať, či už počula aj o niečom vážnejšom ako prechladnutie ... tak mi napadlo sa spýtať, že čo ak by to náhodou neprešlo za pár dní, viete, ja mám taký pocit, že by to mohlo byť aj niečo viac ako chvíľkové prechladnutie ... a ona že ahá, no vlastne áno, niekedy, ale naozaj len niekedy, tak zhruba v 10% prípadoch sa môže ukázať, že to má práve niečo s tými vírusmi a že potom už to treba seriózne liečiť, antibiotiká a tak, počuli ste už o nich? Ale ja osobne preferujem ich nepredpisovať, lebo veď viete, obvykle, pri tých zvyšných 90%, to netreba. Uhm. Aha. No tak to mi naozaj odľahlo. Nakoniec mi ich teda predpísala a ja som šťastný vypadol. Ešte som sa jej spýtal, kde tu majú lekáreň, kilometer odtiaľto, hm. Naozaj sa oplatilo ísť do toho bližšieho centra na prehliadku (to vzdialenejšie sa nachádzalo tam, kde tá lekáreň).
Ešte v krátkosti, ako tu funguje zdravotníctvo: každý je poistený v jednej štátnej poisťovni, ktorá sa volá Medicare. Keď idete k doktorovi, tak v hotovosti zaplatíte za prehliadku (ktorej dĺžka sa mimochodom vyhodnocuje, ako som vstúpil do ambulancie, tak doktorka spustila časovač, ktorý som celý čas mohol vidieť) na recepcii a dodatočne (!) si môžete nárokovať časť výdavkov naspäť. To isté platí aj v lekárni, predpísané lieky (presnejšie: lieky iba na predpis) hradí čiastočne Medicare (tu už sa to robí nejako automaticky, netreba nič dodatočne dokladovať), bežné lieky (aj keď ich doktor predpíše) idú za plnú cenu. Suma sumárum, 20 minútová prehliadka, jedny ATB, Panadol a sprej do hrdla - cca $90, z ktorých uvidím naspäť tak tretinu. Ešte stále sa niekomu zdá tých našich niekdajších 20 SK ako neľudský poplatok za zdravotnícke služby?
Kvôli objektivite dodávam, že toto asi nebude obraz všetkých kliník v Brisbane, ja som sa len ulakomil na tú najbližšiu a ešte plne privátnu. Verím, že existujú aj profesionálnejšie kliniky, možno dokonca štátne.
