Práve som zabil hodinu a pol pozeraním dosť dobrého filmu (aj keď moje doporučenie je ho 15 minút pred koncom vypnúť, neporovnateľne to umocní zážitok z deja), takže sa mi už nič nechce, ale ešte je skoro na spanie, tak tu to máte, posledný seriózny (?) príspevok. Niežeby som už nikdy nič nehodlal napísať, ale to sa mi musí stať niečo sakra zaujímavé, napr. dostať výpoveď v práci (vôbec nie také nereálne, ako by ste si možno mysleli :)), konečne ísť do Valley a spraviť tam taký bordel, že skončíme na záchytke a tak podobne, proste niečo vysoko intelektuálne.
Vlastne ani neviem, o čom napísať. Asi najväčšiu radosť mi robí môj bicykel, ten pocit, ako naň sadnem a takmer nonstop fičím z kopca do práce a o päť minút som tam, to sa nedá ani opísať, 10 rokov som na toto čakal, fantastická vec. Keď chcem ísť do K-Martu či Woolworths, len sadnem pri práci na bus, nakúpim a na ten istý lístok vystúpim 5 minút od domu, nádhera.
O pár dní to bude mesiac, čo každé ráno chodím cez halu s ťažkotonážnymi diaľkovo ovládanými vonkajšími vypínačmi, kde si pekne cvaknem kartu, prežijem 8.5 hodiny, medzitým zájdem na obed, dokonca aj polievky občas majú, a snažím sa tam nepôsobiť ako totálny idiot, čo sa mi nie vždy darí. Akurát minule som dostal skvelý nápad, ako ušetriť za internet -- naťahám si všetko na svojom serveri, v práci to len stiahnem na USBčko (keďže by bolo predsa len trochu blbé si tam pustiť torrent klienta) a som vysmiaty. Bohužiaľ som nerátal s jednou vecou a to tým, že firemný Internet bude ešte horší ako ten môj, ktorý si platím (mobilný!), takže po nejakom čase začal byť môj priamy šéf (ten najvyšší bol našťastie odcestovaný) nejaký nesvoj, kde komu volal, skúšal, zapínal-vypínal až zrazu došiel ku mne, či moja IP adresa je taká a taká a že či som náhodou niečo nesťahoval, pretože celá firemná sieť je v sračkách :) Jasné, že som sa išiel prepadnúť od hanby, ale keďže nie som včerajší, tak viem, aký typ odpovedí treba dávať, tak som s čo najnevinnejším výrazom na tvári vysvetľoval, že ja mám na dome povolený len jeden gigabajt a že to sú moje zálohy zo Slovenska, že som si teraz kúpil počítač a chcel som si ich teda naň stiahnuť. Každopádne, typ situácie, ktorú nechcete zažiť po dvoch týždňoch v práci :)
Síce som sa každému veľmi ospravedlňoval, ale cítil som, že by to chcelo niečím ohromiť, a ako na zavolanie mi (možno z "vďaky") ten šéf dal také dve menšie úlohy, že či by som sa na to nepozrel, že to treba do zajtra, nakoniec sa ukázalo, že to nefunguje pretože tam niečo iné kompletne chýba, ale vravím mu, že veď dajte, ja vám to tam dorobím. Najprv moc hral chytrého, že to ešte ide tak a onak, ale nakoniec si sám sebe vyvrátil, že moje riešenie je najlepšie. Našťastie to nemalo takmer nič s elektrinou, ale boli to skôr také systémové veci, takže otázka prečítania a pochopenia kódu bola záležitosť na pár minút, drsne som sa do toho oprel, spravil riešenie na 20 riadkov a poslal "review request" (jo, také tu robíme) ... samozrejme, že sa to šéfovi moc nezdalo, tak zase hral múdreho, že veľmi by si prial, aby som spravil ešte aj to a otestoval tamto, na čo som ho uzemnil, že keby si prečítal poriadne môj komentár, tak by zistil, že už je to dávno spravené a nájde to tam a tam a odvtedy je ticho a chodí okolo mňa po špičkách, keď niečo chce. Na druhú stranu, ja po špičkách chodím tiež a čakám každý deň pokec na koberčeku, že končím. :)
OK, bývanie. Bývanie je kupodivu nad očakávania dobré. Erin je, ako sme sa už dozvedeli, rozvedená mamina so synkom a dcérou, ale tým môj kontakt s jej rodinou zďaleka nekončí. Je tu jej kresťanský brat (predstavte si človeka pod pojmom "kresťanský chlapec" - učebnicový príklad), ak som to správne začul, tak ešte bývajúci s rodičmi (nie, mladý veru nie je), ktorý jej zrejme chodí pomáhať s tými deťmi, lebo je u nás pomerne často a potom samozrejme jej exmanžel, tuším z Malajzie, to je zase učebnicový príklad arogantného aziata, ten by ma ani len nepozdravil, keď sme sa prvý raz stretli, ja (ja !!!) som musel ešte aj prvý ruku podať. Takže títo dvaja sa u nás pomerne často otáčajú. Decká sú v pohode, len ten malý by mohol byť menej rozmaznaný/umrnčaný, vidno, že mu chýba nejaká chlapská výchova, ešte pár razy budem svedkom tých jeho vystúpení, ako on niečo nechce robiť a budem si s ním musieť pohovoriť ako chlap s chlapom ;-)
Ale hviezda nášho domu je jeden Ind. Nepýtajte sa ma, ako sa volá, hovorila mi to aj Erin aj on, ale kto by si to pamätal a teraz sa ho už spýtať nemôžem, dosť blbo by sa to vysvetľovalo, že ako to, že on si pamätá nielen moje meno, ale aj odkiaľ som, kde robím, kedy som prišiel do Austrálie a ja ani len netuším ten celý čas ako sa volá :D Prvá vec, ktorú si pamätám je, ako mi Lukáš pomáhal s tým sťahovaním, stretli sme ho v dome, podali sme si s ním ruku a Lukáš vraví, že ty vole, ten je nejaký spotený. Tak áno. Je. Dosť. Často. V praxi to znamená, že sa chodí aj tri-štyrikrát za deň sprchovať a to dosť dlho, Erin musí mať z účtov za vodu fakt radosť. Taktiež mám pocit, že on sa aj niekoľkokrát denne holí, inak si neviem vysvetliť, ako sa môžu v umývadle behom dňa periodicky objavovať zvyšky po holení. Ale to stále nie je to najlepšie.
To, že si občas spieva (v sprche, na chodbe, v izbe, ...), to by som ešte prežil. Aj to, že sú to tie klasické indické haluze, ktoré som myslel, že existujú len vo filmoch :) Ale to, čo ho robí hodným troch odstavcov v blogu je to, že je to dosť ... divný týpek. Doslova naňho sedí to anglické creepy, neviem si predstaviť lepšie slovo, úchylný je prisilné, čudný zase nevystihujúce. Napríklad raz som tak doma, robím niečo na kompe a zrazu počujem rev, ako keby sa niekto zosypal zo strechy a dolámal si všetky kosti. O takú polhodinku mi zaklope na dvere Ind v dosť voľnom pyžame, či je všetko OK. Ehm, áno... ? No lebo vieš, ja som mal nočnú moru, tak že či ťa to nevystrašilo. Uhm... nie, ale vďaka za starosť. Potom stál medzi dverami ešte ďalších snáď 10 minút a pýtal sa ma dosť veľa znepokojujúcich otázok ako že či mám doma priateľku, či som už mal priateľku, či si tu nejakú hľadám a podobne, fakt typ konverzácie, ktorý si prajete viesť s týpkom oblečeným len v rozpadajúcich sa šortkách.
Alebo: sedím si zase tak v izbe (áno, to tu robím dosť často), predtým som ho stretol v kuchyni a vravel, že sa chystá niekam do mesta. Okrem toho, že to znamená, že strávi v kúpeľni ďalšiu hodinu to znamená aj to, že začne volať svojim (zrejme nedobrovoľne zvoleným) kamošom v štýle: I WANT TO GO OUT, TO CHILL OUT, OK?!?!?!?!?!??! JUST TO CHILL OUT, I DON´T CARE WHERE!!!!!!!!!!!!! Proste normálne ziape do toho telefónu, nedokážem si predstaviť reakciu druhej strany, to nadšenie ísť von s človekom ako on musí byť ohromné. Koniec koncov, postretlo to aj mňa: bol som jeden piatok u Michala & co. na fajn večeri, popili sme aj nejaké pivá, takže na druhý deň som nebol úplne v prevádzky schopnom stave. A akurát došiel ten Ind, že čaaaau, čo robíš dnes večer, tak ja celý natešený, že mu môžem povedať, že mám opicu a fakt ma to teda mrzí, ale nikam nejdem. A on na to, že vaaaaau, takže ty chodíš aj piť takto? To je paráda, lebo nikto z mojich kamošov so mnou moc nechce piť (prečo asi???), tak môžeme niekedy zájsť spolu, že??? Eeeee..... jooo, jasné, niekedy, nabudúce, keď bude príležitosť. Ako fakt netuším, čo si o ňom myslí Erin, ale mne stačí ho vidieť denne 20 minút a mám fakt dosť. A to nehovorím o tom, koľko ho ešte cez dvere musím počúvať, fakt divný, divný, divný týpek.
Tá Erin (s pekným dánskym priezviskom - Rolandsen) je fakt v pohode, občas sa pristihnem, že sa s ňou skoro až normálne bavím a nejdem hneď do izby alebo si spraviť večeru. Najviac sa mi na nej ráta, že nie je tak "zabullshitovaná", ako väčšina austrálskej populácie, ako áno, how are you / how was your day ma neminie nikdy, ale viac menej to myslí úprimne, minule som jej akurát vyprával tú historku z vlaku, samozrejme v angličtine je to väčšia výzva, tak som to dopĺňal názornými ukážkami, celkom sa na tom bavila. Alebo sme riešili politiku, imigračné zákony, aboridžincov, pôvod jej rodiny, ekonomiku Austrálie, dosť často jej rozprávam o Slovensku (nesmierne ju zaujímalo, ako sme sa z komunizmu naučili nemať výčitky z kradnutia, nedokázala pochopiť význam frázy "príležitosť robí zlodeja"), proste normálny človek to je. Tiež jej rozprávam o tom, aká je "jej" časť Európy perfektná krajina, o nórskych fjordoch, fínskych jazerách, švédskych Vikingoch, proste nech vidí, v akej trápnej krajine to žije :) Inak to asi bude tiež dosť silná kresťanka, biblia na gauči, kalendár s citátmi z biblie na záchode, tuším aj keď som bol prvý krát na obhliadke, tak sa ma pýtala, či som kresťan, čo vám poviem, keď som hral karty s ňou a tým jej bratom, tak som ani len po slovensky nepípol, keď sa mi nedarilo, pekne slušne som sa zmohol len na "oooch, taká smola" :)
Takže dá sa. Tento týždeň som sa začal aj oficiálne opäť učiť po rusky, predtým boli nejaké pokusy, ale opäť som to zobral úplne zo zlého konca - asi ako väčšina Európanov som si vyhľadal nejaké stránky s kurzami a lektormi, samozrejme celé zle, od cien až po dostupnosť. Ale minulý týždeň som sa k tomu vrátil a osvietilo ma - rovnako ako nábytok, aj Rusov zoženiete na ... gumtree. Čiže okrem ruských mačiek a vlasov som našiel aj pár ľudí ponúkajúcich výučbu ruštiny a tak som si povedal, že skúsim všetkých (no, všetkých, nakoniec sa vykryštalizovali traja) a na základe toho sa rozhodnem. Zatiaľ som to mal s takou holčinou, tretiačka na výške, austrálske občianstvo. Ako to? Svadobný prsteň, tak, ale čo, iste to bola úprimná láska. Tá lekcia za veľa nestála, ale dám jej ešte jednu šancu, ona hlavne dosť nechápala z toho, ako chápem, nielenže Slovensko a slovenčina jej nič nevravela, ale ešte aj ona si musela pozerať v slovníku, ako sa povie niečo po rusky, chápete, Ruska, čo si nepamätá ruské slová! Ale vravím, možno len bola nervózna, resp. zvyknutá na anglicky hovoriacich ľudí.
Druhá holka bola trochu profesionálnejšia, ale tiež som z toho nemal bohvieaký pocit, ako keby vedela ísť len podľa svojich papierov (nastavených opäť na dosť nízku úroveň), ale tiež jej dám ešte šancu, ono to asi nie je ľahké učiť, keď študent každých päť minút hovorí "da, da, éto ja tóže panimaju" :) Potom mám ešte v zálohe jednu postaršiu pani (aspoň mi to tak logicky vychádza, keď písala, že má 40 rokov praxe s učením ruštiny), len tá býva dosť v trubke, tak som rozmýšľal, že ak by tieto dve fakt za moc nestáli, tak by som potom k tejto tete chodil bicyklom cez víkendy, spojím príjemné s užitočným. Inak s ňou si píšem emaily čiste po rusky, keďže ona nevie moc dobre anglicky.
Tak toto je môj život tu. Dlhy som ešte stále nesplatil, akurát dnes som zistil, koľko stojí poslať cca 1000€ na Slovensko -- $100 (rozdiel kurzu oproti NBS + poplatok). Nabudúce to musím nejako vykoumať cez Paypal/Moneybookers, toto nie je normálne. Takže peňazí nemám stále príliš nazvyš, momentálne mám na účte nejakých $200, lebo som ešte aj nájom musel platiť, no, draho je tu, draho. Ale inak rutina, postupne sa mi premazávajú spomienky na hostel (bože, zdá sa to tak dávno), hľadanie práce, až sa mi veriť nechce, že som bol aj v Sydney a Melbourne, ako keby to bol len sen... kolegovia vraveli, že počasie sa tu už veľmi nezhorší, možno ešte čo-to poprší, ale že cez deň už bude plus mínus rovnako, čo celkom poteší (15-20 stupňov).
Taaaaakže tak. Dovidenia pri nejakom neobvyklom zážitku (pri mojom šťastí to bude hneď zajtra :))).
